Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.09. Sviatosť birmovania I.

uverejnené 7. 1. 2016, 9:49 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora.
Predstavujeme sviatosti a miništrantskú službu pri ich vysluhovaní. A pokračujeme sviatosťou birmovania. Aj keď sa táto sviatosť vo farnostiach nevysluhuje často, je dobré aby miništranti o nej vedeli. Veď nakoniec sú aj v takom veku, kedy ju mnohí prijímajú. Tí mladší sa majú na ňu tešiť a tí starší by ju mali žiť. Preto si ju rozoberieme, odhalíme, čo ňou získavame i ako sa vysluhuje. A aká je úloha miništrantov v tom všetkom. Istotne to nepôjde v jednej téme. Ale veď my sa ani nikde neponáhľame. :-). Takže dnes si povieme niečo o Duchu Svätom a upozorníme miništrantov na jednu z najdôležitejších vecí duchovného života: O rozlišovaní duchov. 

Metodika: Duch, ktorý dáva silu žiť

Materiál: perá, zápisníky, Sväté písmo, liturgická kniha na vysluhovanie sviatosti birmovania, lístky, na ktorých je vytlačený hymnus j Duchu Svätému.
Aktivita s Božím Slovom: Prečítame si text z evanjelia podľa svätého Jána, v ktorom Pán Ježiš dáva prisľúbenie, že k nám príde Duch Pravdy, Duch Svätý. (Jn 14, 12-18). 

Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím. Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. A ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky – Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď ostáva u vás a bude vo vás. Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj:
Ak sa pozrieme na Bibliu trochu „zboku“, zbadáme, že Starý zákon hovorí predovšetkým o činnosti Boha Otca. Jemu pripisujeme stvorenie i „úpravu“ sveta do nádhernej krásy a podoby. Keďže sme mu to tu hriechom pokazili, Boh sa rozhodol, že to ešte všetko napraví. Išiel na to postupne. Svojimi zásahmi pripravil vybraných ľudí i národ, ktorý mal prijať Mesiáša, Záchrancu.

Po čase, keď sa ľudia ako tak „skultúrnili“ a dozrel čas, posiela medzi nás svojho Syna, Ježiša Krista. Tomu je venované predovšetkým evanjelium. On splnil svoje poslanie, vykúpil nás. Ježiš Kristus spasil tento svet. Pred svojim odchodom povedal apoštolom, že im pošle Ducha Svätého. On ich bude sprevádzať a vysvetlí im mnohé veci, ktoré by teraz nepochopili a na ktoré už ani nebol čas (porov. Jn 14, 16). A skutočne, keď Pán vystúpil na nebesia, zoslal nám Ducha Svätého. O ňom a o jeho pôsobení sa veľa dočítame v Skutkoch apoštolov a potom aj v ďalších spisoch Nového zákona. Tie nám hovoria, ako sa rodila a šírila cirkev v časoch po odchode Pána Ježiša a ako sa do toho „oprel“ Duch Svätý. Vďaka nemu máme cirkev aj dnes. Hovoríme, že Duch Svätý posväcuje tento svet.

Duch Svätý dnes pôsobí veľmi intenzívne, rôznym spôsobom a v rôznych smeroch. A mimoriadne cez sviatosti. Aby sme ich pochopili a zacítili v nich Ducha Lásky a nežnosti, skúsme si ho predstaviť ešte trochu viac. Duch Svätý je tretia božská osoba. Výraz „Božská osoba“ znamená, že táto „bytosť“ má svoje „JA“. Teda rozmýšľa i chce a najmä ľúbi. Cíti svoje „JA“. A jej aj Bohom, teda má nekonečne „dobrú“ identitu a nekonečne „dokonalú“ kvalitu. Aj tak je to málo, čo som napísal. Poviem to teda jednoducho: „Je náš skutočný priateľ.“ Jeho hlavnou úlohou je udržať tento svet v rozvoji, v kráse, dobrote, pri živote a vzkriesiť v nás, ľuďoch obraz Pána Ježiša. Teda aby sme boli ako On. Toto robí najmä cez naše svedomie. Tam sa stretá naše „ja“ s Božím „JA“. Cez svedomie, „svätyňu“ v nás, tečie od Ducha Svätého do nás veľa milostí, darov, schopností, vlastnosti... Vo svedomí sa odohráva naše stretnutie s ním! Preto je svedomie pre každého človeka také dôležité!

Myšlienky na zamyslenie: Nie, Duch Svätý nie je anonymný Boh. Tak sa nám totiž niekedy zdá, pretože Boha Otca si vieme predstaviť ako Otca. Ježiš Kristus si zobral telo, takže tiež je navonok „predstaviteľný“. Ale duch? Ako si predstaviť ducha? A to ešte svätého? Na pomoc nám prichádzajú symboly, v ktorých sa nám zjavil: Holubica – symbol nežnosti, pokoja a mieru. Oheň, ohnivé jazyky - je symbol nadšenia, „horenia“ za vec, očistenia... Dych – je symbol života, dáva život. (Aj umelé dýchanie z úst do úst poznáme ako oživujúcu činnosť...)

Už prví kresťania ho nazvali Povzbuditeľ, po grécky Parakleitos, po latinsky Paraklitos. Tento názov pochádza z dávneho vojenského života. Keď rímske légie tiahli do boja, potrebovali sa dostať do stavu oduševnenia, nebojácnosti, odvahy. Veliteľ v každej légií vybral najstatočnejšieho vojaka a pred bitkou ho postavil na vyvýšené miesto. Dostal bubon a pravidelnými údermi a výkrikmi vzbudzoval vo vojakoch stav odhodlanosti, nebojácnosti, odvahy a statočnosti... (Išlo o niečo také, ako keď sa dnes ozve na futbalovom štadióne burácajúci chorál?).

Prví kresťania zistili, že práve toto vzbudzuje vo veriacich Duch Svätý. Keď ho prosili o pomoc, cítili, že je pri nich. Ba ešte niečo oveľa viac! Keď ho vzývali a pustili do svojej duše, stávali sa nebojácnymi. Mali odvahu ísť medzi neveriacich, pracovať na šírení Božieho kráľovstva, ba ísť za svoju vieru aj na popravu. Jednoducho, stávali sa nadšencami za Krista. Hej, toto dával Duch Svätý. Stretol si sa i ty s takýmto nadšením? Prežil si to? Nie? Ale, ale... Čo si to za miništrant? 

Aktivita na stretnutie: Miništrant má byť nadšeným spolupracovníkom Ducha Svätého. Prečo? Lebo všetko, čo sa deje v liturgii je „poháňané“ a tvorené Duchom Svätým. Navonok sa odohrávajú všelijaké aktivity, úkony, symboly... ale pod tým je pôsobenie svätého Božieho Ducha. On to všetko spája, dáva tomu život, nadšenie... Preto jedna z najdôležitejších vlastnosti miništranta je „vidieť“ duchovno, v ktorom pôsobí Duch Svätý. Povedzme, miništrant musí „vidieť“ viac, ako bežný človek. Ale aby videl, musí mať čisté srdce. A na zabezpečenie toho treba zase pestovať v sebe čisté myšlienky a čistý úmysel. Ducha Svätého nám pripomínajú aj mnohé pesničky, básne, hymny, kresby, sochy, ikony... Ako prvú úlohu na stretnutie dostanete toto: prejdite si váš kostol a nájdite v ňom symboly Ducha Svätého. A potom si tieto symboly aj vysvetlite. (Aktivitu môžete prebrať aj ako súťaž. Vyhráva ten, kto objaví viac symbolov a kto ich vie aj vysvetliť).

V liturgii sa veľmi často používa hymnus k Duchu Svätému. Prečítajte si ho. Potom si ho vysvetlíte a nakoniec sa ho aj spoločne pomodlite. Môžete si ho dopredu natlačiť a dať každému miništrantovi, aby sa ho naučili naspamäť. A môžete ho vytlačiť aj v latinčine. Hymnus je aj zhudobnený. Môžete si ho pustiť z prehrávača a poprípade sa ho naučte aj spievať. Ba hymnus môžete používať ako modlitbu na začiatku stretnutia, alebo aj pred svätou omšou.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Duch Svätý sa v Starom Zákone spomína ako Duch proroctva, ako zdroj „kódu“ Božej múdrosti. (Veď v prírode, vo všetkom dobrom na svete i vo vesmíre je Božia stopa! Spomína sa aj pri stvorení sveta! Pozrite si to v úvode knihy Genezis!) V Novom zákone vidíme, ako pôsobí pri Ježišovom krste v Jordáne. Jeho zostúpenie na apoštolov v deň Turíc opisujú Skutky apoštolov. Vašou úlohou je nájsť ďalšie miesta v Biblii, v ktorých pôsobí Duch Svätý. Skúste nájsť ešte iné jeho symboly. (Napríklad vánok, svetlo...) 2. Ak sledujeme pôsobenie Ducha Svätého v Písme, nesmieme zabudnúť, že doba v ktorej žijeme je práve dobou jeho pôsobenia. Porozprávajte sa, kde vidíte, že dnes pôsobí vo svete. (Pomôcka - pár námetov: udržuje život na zemi; posúva svet k dobrému; mení nás na Božie deti; inšpiruje nás dobrými riešeniami; pôsobí všade tam, kde sa koná dobro; bráni konaniu a šíreniu zla; udržuje mier; silno pôsobí vo sviatosti zmierenia; vo svätej omši; v krste; v birmovke; vo sviatostiach; i v každodennom živote. Uveďte ďalšie príklady.) 3. Zamerajte sa aj na seba. Aké skúsenosti máte s Duchom Svätým? Ako vo vás pôsobí? Ako ho cítite? Dá sa to? (Pomôcka: Raz chváli, inokedy nám aj niečo vyčíta. V prípade, ak sme konali zle! Dá dobré inšpirácie... Človek zrazu má akési „osvietenie“ mysle. Má plno dobrých nápadov, chuť žiť... Je nadšený, dokáže povzbudzovať iných... Pomôžte chlapcom, aby boli citliví na svoje okolie, na svoje svedomie a na tichý hlas Ducha Svätého v nich. Uveďte konkrétne príklady, ako sa dá s ním žiť a byť naň citlivý). 4. Nuž a v dobrej atmosfére môžete tiež popísať svoje fantastické pocity, v ktorých ste niečo výnimočné cítili. Bolo to od Ducha Svätého? Podľa čoho to poznáme? Skúste spoločne dať dokopy pravidlá a kritéria na rozlišovanie darov od Ducha Svätého a toho, čo prichádza od podnetov zo sveta. Podľa čoho to miništranti doposiaľ rozlišovali? Venovali tomu vôbec pozornosť? Téma je veľmi zaujímavá, pretože môže poukázať na niečo nesmierne dôležité pre duchovný život. (Chlapci to ešte vôbec nemuseli objaviť a tak sa nečudujme, že niekedy sú možno aj „mimo“).

Predsavzatie: Potrénovať sa v modlitbe k Duchu Svätému. Zvyknúť si na to najmä pred vážnymi rozhodnutiami alebo aj štúdiom.

Príbeh

Ignác z Loyoly bol odvážny mladý muž. Pochádzal zo zámožnej španielskej rodiny a svoju budúcnosť videl vo vojenskej kariére. Aj sa mu darilo, kým... Kým sa to nestalo. Pri obliehaní jedného mesta schytal delovú guľu rovno do nohy. Rána to bola poriadna a rozdrvilo mu to končatinu. Najprv zaťal zuby a všetko chcel hrdinsky znášať. Ale ani on nebol zo železa. Upadol do bezvedomia. Kolegovia v zbrani ho obdivovali, ale čo mu to osožilo. Rana krvácala, kosti boli polámané. V takomto hroznom stave ho doviezli k sestre, ktorá sa začala oňho starať.

No liečba bola zdĺhavá a Ignác sa nudil: „Sestra, nemáš niečo na čítanie?“ Knihy boli v tom čase vzácnosťou, ale na hrade sa našli. Sestra mu niektoré doniesla: „Tu máš niečo ľahké, romantické, zamilované, dobrodružné.... A tu ešte životopisy svätých.“ Podala mu knihy a Ignác sa pustil do čítania. Ale jeho precíznej mysli neušlo, že pri čítaní románu sa cítil roztopašne, chvíľu ho to bavilo, no potom nastal akýsi smútok, prázdnota ba i depresia.... „Čo sa to so mnou deje?“ pýtal sa sám seba. „Prečo mi to neprináša trvalú radosť...?“ Siahol po životopisoch svätcov a pri ich čítaní mu zase vznikali myšlienky: „Čo keby som aj ja skúsil žiť tak ako oni?“ A ešte čosi bolo zaujímavé... Objavil, že čítanie dobrej literatúry mu prinášalo radosť. „Ach, veď tá trvá omnoho dlhšie. A dáva mi radosť zo života, optimizmus...“ Tento stav radosti a pokoja sa strácal až vtedy, keď vznešené myšlienky nahradili tie plytké. A tak sa to striedalo dosť dlhý čas. S jemu typickou húževnatosťou sa venoval týmto zmenám v duši. Išiel na koreň veci, k ich príčinám a zistil, že skutočne niektoré veci prinášajú radosť, iné smútok. I rozhodol sa: „Zostanem pri tých dobrých!“ I stalo sa a máme svätca. Svätého Ignáca z Loyoly.

Ale nielen v jeho prípade tomu tak bolo. Aj don Bosco zistil, že ak chlapec zosmutnel, príčinou boli vždy len dva prípady: hriech alebo choroba. Uzáver pre miništranta je jednoznačný. V živote sú veci, udalosti, za ktorými je Boh... Ale aj diabol sa môže za niektorými situáciami „ukrývať“... A veci, udalosti spúšťajú emócie! Boh dáva hlbokú, trvalú radosť. Zlý len krátke poryvy prchavej radosti. Ale jeho vec sa „tvári“ ako potecha! Miništrant má vedieť triediť, čo od koho pochádza! Má byť preventívny a nepustiť do seba hriech, to čo prináša smútok. Lebo diabol vie človeka cez zlé veci a k tomu prislúchajúce emócie poviazať, zotročiť. Ale Duch Svätý to dokáže roztrhnúť! Presvedči sa o tom.
Comments