Články‎ > ‎...‎ > ‎

VI.07. Obrad krstu II.

uverejnené 7. 1. 2016, 9:39 používateľom Jozef Možiešik
Slovo pre animátora.
Kde sme to minule skončili? Aha, pri liturgickom úkone udelenia krstu. Prebrali sme časti ako sú: 1. Privítania dieťaťa. 2. Bohoslužba slova. 3. Slávnosť krstu. Dnes budeme pokračovať ďalšími časťami liturgie krstu a to sú 4. Vysvetľujúce obrady a 5. Záverečné obrady. V krátkosti si povieme aj o ďalších nesmierne dôležitých faktoch okolo krstu: tom, ako nás spája do toho istého „tímu“, do spoločenstva, do Cirkvi. Samozrejme, v zreničke oka sú miništranti a ich služba. Inak pôjdeme v zabehaných stopách. Tak poďme na to. 

Metodika: Slávnosť znovuzrodenia

Materiál: perá, zápisníky, rôzne druhy posvätných olejov, svätenička, košieľka, svieca, liturgická kniha na vysluhovanie krstu.
Aktivita s Božím Slovom: Dnes bude čítanie z Božieho Slova veľmi krátke. Vlastne len jedna veta. Je z radostnej zvesti, ktorú zaznamenal evanjelista Marek (Mk 16, 16) a znie:

„Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Úvaha „naivného“ miništranta bola asi takáto: „Hm, také ľahké? Len to treba k spáse? Nuž pokrstený som a verím, takže som už spasený...? Nemusím sa báť? Môžem si žiť svoj život!? A prosím, nevyrušovať!“ V poriadku, len ešte jedna dôležitá poznámka: „uveriť“ znamená žiť podľa viery! V našom prípade to znamená, žiť tak, ako nám povedal Pán Ježiš. Lebo len tak sa „trafíme“ do nebeskej brány. Tak, čo ty teraz na to? Aký je tvoj život? Ako je tvoj krst žitý? Krst je totiž úkon viery, je to naša odpoveď Bohu. Je to naše „áno“ na to, čo nám priniesol Ježiš. A čo nám to vlastne priniesol? Pripomeňme si to, lebo my si všetko príliš zjednodušujeme. Povieme si: „Veď som pokrstený. Nevyrušuj...!“ A žijeme, akoby sme zasvätili život mobilu a s ním sa aj zosobášili?!! Pamätajte, pamätajte... Mobil, facebook, videohra ani iná technika nás do neba neprivedie!

Čo nám teda priniesol Pán Ježiš? Vyriešil našu existenčnú krízu! Ako? Prečo? Kde? Takto sa vec má: vyšli sme od Boha a boli sme dokonalí. Hriech však tak zasiahol človeka, že bol do neho potrebný opäť Boží zásah. A ten sa udial v krste! Ježiš roztrieskal naše hriešne obmedzenie na kríži! A vďaka tomu, kto chce, môže žiť neobmedzene, večne. Boh mu dá večný život! To nám Ježiš priniesol a ustanovil k tomu krst. Ním to všetko začína! Krst je teda zásah do podstaty človeka, je bránou do neba. Krst je znovuzrodenie človeka pre nebo!

Ba krst nás dáva do života Najsvätejšej Trojice. Môžeme byť medzi troma Božskými osobami, kde sú už aj iní. Tí čistí, veľkodušní, rýdzi, milujúci ľudia i anjeli. Aj my, vďaka krstu, môžeme byť zjednotení s nimi. Lebo na to máme? Hm, lebo nám Boh na to dal! Dal nám novú kvalitu bytia, nové schopnosti. Až tak nás krst povyšuje, že sme schopní (vďaka nemu) žiť v spoločenstve Otca, Syna i Ducha Svätého. Ach, ako to znie pri krste? ...ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Teda ja ťa krstím a ty sa premieňaš v mene...

A keďže sme v tom momente zbavení akéhokoľvek hriechu, a dostávame Božiu prirodzenosť..., ide to! J. Som u Pána Boha! V náručí Troch osôb! Ako Boží syn! Ďalší, adoptovaný! A keď Boh adoptuje, tak to robí totálne. On netrochárči! Až tak je to cenné! Alebo je to až také „neuveriteľné“, takže nám to vyfujazdí z mysle? Nesmie! Krst je znovuzrodenie! A to sa má patrične sláviť!

Myšlienky na zamyslenie: Vysluhovanie sviatosti krstu zveril Ježiš Cirkvi. Povedal: „Choďte a učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). Krst včleňuje jednotlivcov i národy do spoločenstva, do Cirkvi. Niečo neviditeľné je medzi nami. Niečo, čím sme navzájom pospájaní. (A vieme, čo to je! A ty?). Povedzme: všetci pokrstení majú ten istý dres! Majú ťahať za ten istý povraz! Ako najbližší v rodine, tak sa máme zastať jeden druhého! Tvoríme úžasnú partiu. Máme si pomáhať! Toto znamená mať Cirkev rád! A na to skoro úplne zabúdame! Nemáme formáciu k tomu! Krst nás včleňuje i do Ježiša. Pán povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti“ (Jn 15, 5). On nás prepája! Ako ratolesti v tom viniči! Žiaľ, i to je niekedy ďaleko od nášho chápania viery.

Aktivita na stretnutie: Postupne si približujeme obrad krstu, ktorý sa skladá z piatich časti. Dnes si rozoberieme vysvetľujúce a záverečné obrady. Prvé tri sme si už prebrali minule.

4. Vysvetľujúce obrady. Vysvetľujú, čo sa deje v krste. Patrí tu pomazanie po krste, odovzdanie bieleho rúcha, odovzdanie zažatej sviece.
A) Pomazanie po krste. Ihneď po krste kňaz prednáša modlitbu, v ktorej hovorí, čo Boh vykonal v krste s dieťaťom. Slová modlitby nás oboznamujú, že pomazanie posvätnou krizmou znázorňuje fakt, že dieťa je odteraz zjednotené s Kristom kňazom, prorokom a kráľom. Čo to znamená? Kristus zastáva tri úrady, má tri poslania: kňazský, prorocký a kráľovský. Dostal ich pri krste v Jordáne, pri uvedení do Mesiášskeho úradu. Tu bol pomazaný Duchom Svätým.
Pokrstený dostáva krstom tiež podiel na týchto úradoch. Stal sa kresťanom, teda má byť tiež pomazaný! Udeľuje sa to krizmou. Opäť ide o dar, ktorý dáva Duch Svätý a vyjadruje aj poslanie kresťana. 
    • Kňazský úrad znamená, že človek môže prinášať Bohu obety a dobrotivý Pán ich príjme. 
    • Prorocký úrad znamená, že má ohlasovať Krista. Ohlasuje, (prorokuje), čo je Bohu milé. 
    • Kráľovský úrad znamená, že pokrstený má podiel na Ježišovom kráľovstve. Keďže kraľovať značí slúžiť, službou má získavať iných do tohto kráľovstva! 
Poznámka: Kňaz zoberie posvätnú krizmu, namočí do nej palec a pomaže dieťa na temene hlavy. (Krizma je voňavý olivový olej zmiešaný s balzamom. Je posvätený vo svätej omši na Zelený štvrtok diecéznym biskupom. Každá farnosť ho má mať v zásobe a má byť čerstvý, teda z poslednej posviacky olejov! Krizma sa používa aj pri birmovaní a sviatosti kňazstva).

B) Odovzdanie bieleho rúcha. Biela košieľka je symbolom, že pokrstené dieťa si oblieklo Ježiša Krista a má čistú dušu. Nuž a kňaz povzbudzuje rodičov a krstných rodičov, aby mu ju pomohli priniesť nepoškvrnenú do Božieho kráľovstva. Kňaz položí biele rúcho na dieťa.

C) Odovzdanie zažatej sviece. Kňaz zoberie veľkonočnú sviecu (je symbolom Ježiša Krista) a od nej zapaľujú sviecu svojho dieťaťa rodičia. Kňaz pri tom vyslovuje modlitbu, v ktorej je prosba i túžba, aby dieťa vždy kráčalo vo svetle Ježiša a vytrvalo vo viere.

Miništrant má poznať priebeh liturgie a ak treba, dokáže zasiahnuť, vyriešiť situáciu, či niečo podať... Robí to pružne, ochotne, pohotovo ale zároveň dôstojne! Keďže kňaz potrebuje mať pri spomínaných úkonoch voľné ruky, miništrant „obsluhuje“ najmä o mikrofón a knihu, z ktorej sa čítajú texty. Ak je miništrantov viac, je to jednoduchšie.

Pri pomazaní krizmou je pohotový a podá nádobku s olejom, (prípadne ju dopredu otvorí). Drží ju pevne, aby mu nevypadla z ruky a aby sa nerozbila! Zároveň po pomazaní podá kňazovi trochu vaty, aby si do nej mohol utrieť ruky. Tie sú totiž po namáčaní do oleja mastné. (Toto musí pripraviť dopredu, v súčinnosti s kostolníkom!). Samozrejme, že vatu neodhodí na zem, ale má dopredu premyslené, kde ju odloží!

5. Záverečné obrady. Ak je krst mimo svätej omše, kňaz prednesie výzvu k modlitbe Otče náš. Potom nasleduje modlitba Pána, obetovanie dieťaťa a požehnanie otca i matky dieťaťa.

A) Modlitba Pána. Dieťa je už dieťaťom Božím a preto to vo výzve kňaza cítiť. Pripomenie aj jeho „nebeskú“ kariéru: dieťa pôjde aj na prvé sväté prijímanie i na birmovku a milosti sa v ňom ešte rozvinú. Preto bude s radosťou nazývať Boha Otca. A my to urobíme už teraz. A Otče náš sa modlia všetci prítomní.
B) Obetovanie dieťaťa. Po modlitbe kňaz vyzve rodičov, aby obetovali Bohu svoje dieťa. To je veľmi silný okamih! Oni ho nadvihnú, a smerom k oltáru prednesú zodpovedajúcu modlitbu, v ktorej prosia o požehnanie ich dieťaťa. Vyslovujú prosbu, aby dieťa bolo ľuďom na radosť, Pánu Bohu na slávu a svetu na osoh.
C) Požehnanie matky i otca dieťaťa. Kňaz v závere obradu požehná matku, otca i všetkých prítomných. V modlitbe želá všetkým všetko dobre, ochranu Božiu i to, aby boli svojím životom svedkami nebeského Otca. Po požehnaní sa odchádza od oltára a môže zaznieť žalm Velebí moja duša Pána, alebo iná vhodná pesnička.

Miništrant je v tejto časti liturgie pripravený k službe. Počas celých obradov je veľa miest, v ktorých sa spievajú vhodné liturgické pesničky. Je vždy povzbudzujúce, ak sa do spevu zapája čo najviac veriacich. Vrátane miništrantov. Miništrant po skončení liturgie môže preukázať svoju kultúrnosť aj tým, že bude gratulovať rodičom k tejto veľkej udalosti. Nuž a samozrejme, že nezabudne poupratovať priestor a doniesť liturgické predmety z presbytéria.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Najlepšie je prejsť si celý postup pri krste podľa textu liturgie krstu a to na mieste, kde sa krstí. Poskladajte si „mozaiku“, ako to u vás pri krste vyzerá – nech pridá každý to, čo si pamätá... 2. Predstavte si ďalšie predmety používané pri liturgii krstu. (Ide napríklad o sviecu, košieľku, krizmu...) 3. Porozprávajte sa, ako ľudia vo vašom okolí plnia krstnú zmluvu a čo by sa dalo pre jej lepšie pochopenie urobiť? (Leták? Reklamný pútač? Výzvu na nástenku?) Skúste to dotiahnuť do praxe! 4. Jednu kópiu krstnej zmluvy dajte na viditeľné miesto v sakristii. Aby vám pripomínal, čo ste sa zaviazali plniť.

Predsavzatie: Urob si poklonu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej a poďakuj sa za krst.

Príbeh

V Ugande sa v 19. storočí kráľ Mwanga prihlásil k islamu a chcel, aby ho v krajine všetci nasledovali. Raz pri prehliadke svojich pážat povedal: „Kto nevyznáva kresťanstvo, nech vystúpi z radu!“ Vystúpili iba štyria. Ostatní už boli kresťanmi, alebo sa pripravovali na krst. Rozhnevaný kráľ dal týchto veriacich uväzniť. Potom sa ich všelijakými sľubmi usiloval presvedčiť, aby sa zriekli kresťanskej viery, a tak si zachránili život. Chcel zastrašiť hlavne mladších. Vyhrážal sa im: „Ak sa nevzdáte svojej viery, dám vás upáliť!“

Medzi uväznenými bol aj l4-ročný Urbaga. Jeho matka, ktorá nebola kresťanka, prišla za ním a prehovárala ho: „Prosím ťa, zriekni sa viery!“ Ale Urbaga nechcel o tom ani počuť: „Mama, nikdy to neurobím! Ak zradím Krista, stratím Ho na celú večnosť, a s ním stratím aj teba aj otca. Ja však dúfam, že aj vy sa stanete kresťanmi a že raz sa stretneme v nebi.“ Svoju vieru nezaprel ani vtedy, keď ich viedli na popravisko. Všetci títo väzni zomreli mučeníckou smrťou – upálením alebo sťatím. No kráľ Mwanga nikdy nedosiahol zničenie kresťanstva vo svojej krajine. Ba naopak! Kresťanská viera sa začala veľmi rozširovať po celej Ugande.

A teraz pre všetkých nastala večnosť. I kto dostal odmenu za svoj život? Ktorý štýl života sa oplatilo žiť? Kráľov prepych skončil. Mučeníctvo kresťanov tiež. A nebo im nahradilo ich obetu. Hej, všetko sa raz pominie. I blahobyt i utrpenie. A zostane len naša láska. K nej sme sa zaviazali krstom. On odomyká bránu neba, on je úkonom znovuzrodenia.
Comments