Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.22. Miništrant knihy

uverejnené 7. 1. 2016, 8:09 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 8:09 ]
Slovo pre animátora:
V predstavovaní miništrantov z veľkej dvanástky nám ešte niečo zostalo. Dnes predstavíme toho, ktorý listuje v liturgických knihách - miništranta knihy. Jeho úloha je veľmi náročná, preto ju môže zastávať len skúsený miništrant. Ak takého niet, kňaz sa radšej o obracanie stránok postará sám. Aby nebol zmätok! Služba miništranta knihy úzko súvisí s témou, ktorú sme brali vo IV. ročníku formácie - s témou o príprave liturgických kníh pred svätou omšou. Takže na stretnutí bude dobre zopakovať si aj toto. My si tu povieme to podstatné! 
Cieľom stretnutia je oboznámiť miništrantov so službou miništranta knihy a poučiť ich, čo k tomu patrí..

Metodika: Vedieť odkiaľ a kam

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, liturgické knihy, direktórium,

Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie otvoríme čítaním z evanjelia, ktoré hovorí o precíznosti Božieho zjavenia. (Mt 5, 17-19).
Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Pán Ježiš povedal tieto slová na Hore blahoslavenstiev. Najprv zadefinoval blahoslavenstvá a niektorí tvrdia, že tie sú evanjelium v tabletke. Istotne to bola najrevolučnejšia reč v dejinách ľudstva. Prečo? Lebo spustila revolúciu v srdciach ľudí! Priniesla ľuďom fantastickú zmenu. Zrazu mohol byť šťastný aj ten najväčší chudák. Ako? Prečo? Nuž preto, lebo doposiaľ bol šťastný ten, kto mal peniaze, bohatstvo, moc, slávu, uznanie, veľa žien,... A tu zrazu Pán Ježiš prekoprcol celú doposiaľ platnú hierarchiu hodnôt a povedal, že iné veci prinášajú šťastie a sú hodnotné pre večnosť. Blahoslavení sú ľudia čistí v srdci, tichí, pokorní, túžiaci po spravodlivosti, prinášajúci pokoj, chudobní v duchu - teda netúžiaci po majetkoch... Niečo neslýchané. (Pozrite si to pozorne v úvode piatej kapitoly evanjelia podľa Matúša. Oplatí sa to!)

A Pán Ježiš istotne zbadal šok v tvárach poslucháčov: „Čo to tento hovorí? Prišiel všetko zmeniť? Už nebude platiť to, v čo verili naši otcovia?“ Takéto a ešte iné otázky vírili hlavami ľudí, ktorí civeli na Pána. Ježiš vedel čítať v myšlienkach ľudí a istotne spoznal, že to, čo im povedal prevráti ich život ako presýpacie hodiny. Preto im v ďalšej reči pomáha pochopiť to, čo práve počuli a vysvetľuje im o čo mu ide. Áno, aj proroci, aj Zákon, ktorý dodržiavali Židia bol dôležitý. Veľmi dôležitý! Vychovával ľudí. Ujímal sa "divochov" a z kroka na krok ich robil schopnými prijať kvalitné duchovné veci. Ale...!

Ale tieto zákony všetko ešte nerozvinuli. Prečo? Lebo ľudia neboli schopní naraz prijať veľké Božie veci. Ale ten čas už nastal. Treba sa posunúť dopredu. Preto je tu On, Boží Syn a učí, ako zmýšľa Boh, ako to myslel cez príkazy prorokov a iné Zákony, ako ich treba ešte doplniť, rozvinúť, posunúť, naplniť,... aby sa ľudia stali Božími deťmi. Cesta teda vedie od "divochov" k "nebešťanom". A ten, kto dobre žil Starý zákon, bude to mať ľahšie ale predsa mu ešte treba prijať nasledujúce pravdy. A Ježiš ich zjavuje. Nuž a že to bola nevídaná reč, to je tiež pravda. Prítomní akoby dostali studenú sprchu. Preto Ježiš hovorí, že všetky Písma, proroctvá treba správne chápať. Je za nimi Duch Boží, preto ich nikto nemusí škrtať, nič sa nemusí opravovať, meniť... Ale Ježiš im dáva správny význam.

Ach, akú úžasnú silu má Sväté Písmo. Prináša život. Občerstvuje, dáva nádej... Len... Len? Len ho treba správne dekódovať, vykladať. Lebo už bolo veľa ľudí, ktorí to skúsili po svojom a dopustili sa nehoráznych bludov a potom i činov. Kto teda ručí za správnosť Písma? Duch Svätý a tí, ktorým to zveril - Svätému Otcovi. Hovoríme aj "Učiteľskému úradu Cirkvi". A od Učiteľského úradu Cirkvi pochádzajú aj iné liturgické knihy. I tie, ktoré používame pri svätej omši. Preto sa texty majú dodržiavať, v liturgii naplniť. Miništrant knihy ich má správne pripraviť i "strážiť" aby sa správne predniesli.

Už sme si povedali, že medzi základné liturgické knihy patrí Misál, Lekcionár, Modlitby veriacich, Výňatok z Misála,... Ak je všetko, čo sme si spomenuli tak veľmi dôležité, (čo ozaj je!), tak potom istotne súhlasíte, že služba miništranta knihy je veľmi dôležitá. Do tejto funkcie má nastúpiť ozaj len ten, kto sa rozumie štruktúre svätej omše a kto vie pripraviť patričné texty a tiež listovať v knihách! Je to až vec "profesionálnej" miništrantskej cti. Istotne, že mladí miništranti to ešte nemôžu vedieť a preto im dávame iné služby a do služby miništranta knihy ich nestaviame.

Myšlienky na zamyslenie: Istotne mnohí ľudia čítavajú denne nejaké časopisy, blúdia po internete a dokonca sa odvážia čítať aj nejakú knihu. Všetky tieto veci prinášajú zvesti čo sa kde deje. Všimnite si, skoro každá kričí, ako dobre žiť. Sú tam "zaručené" návody ako byť úspešný, krásny, slávny... Niektorí si dajú za tieto rady aj dobre zaplatiť! Ale sú knihy, ktoré nám rozprávajú aj o večnom živote. A čuduj sa svete, sú zadarmo. Len či im ľudia veria? Nuž ako kto. A niektoré knihy o večnom živote sa používajú aj vo svätej omši. Patrí medzi ne Písmo Sväté i Rímsky misál. Neveríte? Dobre počúvajte na najbližšej svätej omši.

Pôvodný Rímsky misál bol zostavený po Tridentskom koncile v roku 1570. Sledoval liturgiu, ktorá sa vyvíjala najmä v Ríme. Preto ten názov: Rímsky... Štyristo rokov sa ním riadili pri slávení svätej omše kňazi latinského obradu. Za ten čas bol zanesený takmer do všetkých krajín sveta. Druhý Vatikánsky koncil Rímsky misál odporučil prepracovať, aktualizovať, doplniť a tak vznikol misál nový. Schválil ho pápež Pavol VI. v roku 1970. Misál sa následne preložil aj do slovenčiny a po schválení príslušnými cirkevnými autoritami v Ríme, sa od 1. decembra 1979 používa u nás podnes. Je to veľmi dôležitá kniha, pretože zjednocuje kresťanov. Myšlienky, ktoré sú v nej sú premeditované, pravoverné, vytvorené od mnohých svätcov. Kto knihu používa s čistým srdcom, nezblúdi vo viere. Vážite si to?

Aktivita na stretnutie: Chlapcom najprv zopakujeme aké liturgické knihy používame pri slávení svätej omše. Pýtame sa ich na to a mali by to už vedieť, pretože sme to preberali. (Lekcionár, Misál, Výňatok z misála, Modlitby veriacich.) Zopakujeme si aj prípravu týchto kníh pred omšou. Môžeme to robiť podľa priebehu svätej omše. Miništrantov poučíme, ako sa to robí za pomoci farebných šnúrok i nalepených záložiek (v misáli). Samozrejme, že najdôležitejšie je poznať štruktúru omše. Ale to by už tiež mali chlapci ovládať.

Môžete si miništrantov preskúšať, ako kto vie pripraviť liturgické knihy na niektorý sviatok a podľa toho určiť, kto bude mať službu miništranta knihy. (Ak sa niekto bude opäť o túto funkciu hlásiť, odporúčame opäť ho preskúšať. Ide totiž o jeden z najdôležitejších postov v liturgii svätej omše!)

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Adeptov na tento miništrantský post treba uviesť do praxe a preto ich priamo pri oltári uveďte do služby. Ukážte im, kedy majú zasiahnuť, ako sa prevracajú stránky, kde ich treba uchytiť, aby sa neroztrhali, ako majú ťahať za šnúrky a ako za "nálepky" v misáli... Ak sa používa Výňatok z misála, treba ich naučiť narábať aj s ním. (Pripomeňte im, ako je dôležité, keď miništrant vie kedy má knihu otvoriť, kde ju má otvoriť, ako má natočiť jej sklon, aby kňaz videl čítať a kde má Výňatok po použití odložiť.) Mladší miništranti sa tejto aktivite môžu pokojne prizerať, aby sa niečomu priučili. 2. Môžete si rozobrať ďalšie praktické dôvody okolo služby miništranta knihy. Napríklad prečo je po ľavici kňaza? Prečo práve tu? (Lebo tu sa nachádza misál. Kniha v ktorej má byť miništrant knihy "doma". Je to praktické miesto, pretože z druhej strany sa prinášajú obetné dary, kňaz si tam umýva ruky a je dôležité, aby jedna činnosť nezavadzala druhej.) Po pravici kňaza je priestor pre miništrantov oltára. Aj na prevracanie stránok treba mať cit. Prsty nesliníme, netrháme, jemne prevraciame! 3. V niektorých kostoloch sa pod misál na oltári používa nadstavec. Je to preň akési "mini" operadlo. Ide o zariadenie, ktoré sa dá nastaviť do rôznej polohy, aby misál neležal na oltári, ale mal určitý sklon. Tak sa totiž kňazovi lepšie číta. Skúste si precvičiť nastavenie tejto pomôcky. Niekedy totiž miništranti zápasia ako toto náčinie zvládnuť. Robia pri tom chaos a rušia posvätnú atmosféru. A pri skladaní zase s tým búchajú a vydávajú hlučné zvuky. To tiež nie je žiaduce! A dajte pozor, aby ste podstavec nedali úplne na roh oltára. Spadol by! 4. Nuž a nakoniec pripomenieme známy fakt: "Nutnosť mať čisté ruky!" Lebo niektoré zažltnuté a mastné stránky misálu sú svedkami toho, aké špinavé ruky mali tí, ktorí s nimi pracovali. Toto veru nie je dobré svedectvo. Vraví sa, že ruky a topánky napovedajú koho máte pred sebou! Miništrant by mal dbať o svoju "vizáž". Má byť čistý navonok i vnútri, lebo jeho Pán je čistý!

Predsavzatie: Zopakovať si stavbu svätej omše a o čo ide v tej ktorej jej časti.

Príbeh:
Až pôjdete do Ríma a uvidíte nádherný chrám svätého Petra, spomeňte si, že je na mieste, kde stál Nerónov cirkus a kde okolo roku 67 umučili svätého Petra. Podľa tradície ho ukrižovali dole hlavou. Keď kresťania dostali slobodu, cisár Konštantín tu dal na počesť svätého Petra postaviť chrám. No stará bazilika sa po tisícich rokoch začala rozpadávať a tak sa pripravili precízne plány na nový chrám. Majster Bramante začal centrálnu časť baziliky stavať už v roku 1506. Presne sa vedelo, čo kedy a ako urobiť. Pomáhala v tom aj zmenšená drevená maketa chrámu. Všetko muselo do seba dômyselne zapadať. O 50 rokov štafetu budovania prebral majster Michelangelo. Ten plány ešte vycibril do dokonalosti. Po jeho smrti, v roku 1593 staviteľ Porta ukončil klenbu kupoly a v roku 1612 pristaval ďalší génius Maderno pozdĺžnu loď a priečelie.
Každý zo spomínaných staviteľov obetoval chrámu najlepšie svoje myšlienky, vôľu, nápady, precíznosť i organizačný talent... Tisíce robotníkov a umelcov bolo zapojených do tohto veľkolepého diela. Až prišiel čas, kedy sa v roku 1626 vo večnom meste konala jeho posviacka. Perlu kresťanstva stavali teda dovedna 120 rokov. Pozoruhodné: „Čo kameň, to myšlienka.“ Čo myšlienka, to nasadenie energie....
Sú aj iné diela, ktoré sú nesmierne premyslené. A to nielen v materiálnej oblasti. Aj stavbu svätej omše môžeme medzi nich zaradiť. Všetko tu má svoje miesto. Aby nevznikol chaos, dávame sa viesť liturgickými knihami. Každé svoje gesto premyslíme... A predsa niekedy niečo nevyjde. Väčšinou to pokazí nepripravený miništrant. Nuž a vraj taký jeden poobväzovaný, dobitý miništrant prišiel do sakristie. „Čo sa ti stalo?“ skríkol prestrašne kostolník.
„Ale povedal som hlavnému miništrantovi, že nevie čo má robiť s rukami...“ :-).

Takže tento "vodca" použil svoje ruky na buchnáty. Ale o inom je miništrovanie. O láskavom plnení služieb, o poznaní a praktizovaní pravidiel, o ťahaní za jeden koniec. Všetci sme totiž pozvaní budovať jeden Boží projekt: Božie kráľovstvo. A miništranti majú najviac vedieť ako na to a kde sa zapojiť. A tak prežijú nádherný život, až nakoniec, ako tvrdil kardinál Faulhaber: „Najvýrečnejšie kamene sú náhrobné kamene.“




Comments