Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.20. Miništranti oltára VI. (MO)

uverejnené 7. 1. 2016, 8:01 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 9:53 ]
Slovo pre animátora:
Dnes dokončíme liturgickú službu miništrantov oltára. Venovali sme sa im už v piatich témach, ale je to dôležité, pretože najmä toto má miništrant zvládnuť a tu je najpotrebnejší. Oltár je obetný stôl, kríž okolo ktorého posluhuje. Našou snahou je, aby to nebolo povrchne, bez „ducha“. A o čom bude teda dnes reč? Čo nám ešte zostalo? 
Cieľ: Povieme si o závere svätej omše a čo ešte majú miništranti oltára urobiť, skôr než opustia kostol. Nuž a bude vhodné, keď si ich činnosť v krátkosti aj zosumarizujeme.

Metodika: Vydržať až do konca!

Materiál: Sväté písmo, perá, zápisníky, kalich s príslušenstvom, ampulky.
Aktivita s Božím Slovom: Dnešné Božie slovo (Jn 19, 28-30) budeme chápať vo viacerých úrovniach. „Je dokonané“, povedal Ježiš v závere svojho života. „Je dokonané“, môžeme povedať po omši. „Je dokonané“, môže povedať miništrant, ak všetko dobre po omši dokončil.

Potom Ježiš vo vedomí, že je už všetko dokonané, povedal, aby sa splnilo Písmo: „Žíznim.“ Bola tam nádoba plná octu. Nastokli teda na yzop špongiu naplnenú octom a podali mu ju k ústam. Keď Ježiš okúsil ocot, povedal: „Je dokonané.“ Naklonil hlavu a odovzdal ducha.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Ježiš vedel, že jeho misia z iného sveta bude ťažká, ale víťazná. Najťažšie okamihy ho čakali v závere života. Nepriatelia ho bez ľútosti vydali katom. On, Kráľ kráľov mohol túto situáciu vyriešiť jedným mávnutím prsta. Jediným zvraštením čela. Jedinou myšlienkou... Ale víťazstvo nad zlom sa rozhodol urobiť iným spôsobom. Nie zlostnou proti reakciou, ale obetou a láskou. Teraz, na kríži to vrcholí. Nejakí súcitní ľudia mu podávajú špongiu s drogou, ale neprijíma to. Láska má zvíťaziť v čistej forme. Z posledných síl vyslovil „Je dokonané“ a odovzdal ducha.

Mnohí ľudia si myslia, že keď Pán Ježiš vzdychol: „Je dokonané“, tak žalostil nad svojim životom a akoby vykríkol: „Beda mi, už je po mne!“ Ale nie o to išlo. Iná je pravda. Je dokonané dielo našej spásy. Pán Ježiš si uvedomil, že úloha, pre ktorú prišiel na našu zem je dokonaná. Naša spása je dokonaná! A oznámil to celému svetu. A odovzdal ducha? Komu? Nám, jeho nasledovníkom, kresťanom, miništrantom... Chápete prečo? Aby sme pokračovali v jeho diele a v jeho duchu! Náš duch sa má spojiť s jeho, aby sa spása dokonala aj v dnešných časoch. Patrí sa ďakovať Ježišovi, že to nevzdal a že našu záchranu dotiahol do konca. „Vďaka ti Pane Ježišu za to, že si nás spasil. Vďaka ti, že si miloval i vtedy, keď si mohol povedať: „Stačilo chlapci...“. Mohol si urobiť "poriadok" pod krížom, ale ty si vedel, čo žiada spravodlivosť i láska. Vďaka ti za ukážku nového štýlu víťazstva: "Svojou obetou z lásky." A vďaka ti, že si nám odovzdal do "opatery" svojho ducha. Nuž a my miništranti by sme ťa mali nasledovať aj v tom... Mali by sme doťahovať veci do víťazného konca. Každé dobré dielo, ktoré začneme by sme mali zakončiť radostným výkrikom: „Je dokonané!“

V našich témach volíme Božie slovo tak, aby nejakým spôsobom súviselo s miništrantskou službou. A tak je tomu aj teraz. Miništrant oltára má doťahovať veci dokonca. Jeho služba sa kňazovými slovami na konci omše: „Iďte v mene Božom“ ešte nekončí. Má urobiť poriadok pri obetnom stole, pri oltári. O aké úlohy ide? Dozviete sa ich v aktivitách!

Myšlienky na zamyslenie: Dominik Savio už od malička spolupracoval s Božími vnuknutiami, inšpiráciami... Pochopil, že Boh je Otec, ktorý s nami počíta a chce nám dobre. Ježiša a Pannu Máriu si zvolil za priateľov a veľmi sa tešil na stretnutie s nimi v nebi. Vedel, že tu na zemi má niečo dôležité urobiť a "to niečo" bolo najmä skrášlenie svojej duše pre Pána. Prostriedky k tomu si vybral tie, ktoré nám poradil Ježiš: modlitbu, spoveď, účasť na omši, sväté prijímanie, seba zápory, apoštolát a miništrovanie. A všetko to robil v radosti. Na Dominikovi bolo pozoruhodné, že doťahoval veci. Čo to znamená? Nuž nenechal ich len tak, nedokončené. Čo začal, to sa snažil dobre dokončiť. Nenechal po sebe neporiadok... Prácu začínal krátkou modlitbou v ktorej prosil Pána o pomoc a dokončil ju poďakovaním! V akcií vedel vydržať do konca. To hovorí o jeho veľkom stupni dokonalosti. Ako si na tom ty?

Aktivita na stretnutie: S chlapcami treba precvičiť úlohy, ktoré na nich čakajú po skončení svätej omše. Miništranti totiž zvyknú utekať a odloženie vecí, poriadok na oltári ako aj iné povinnosti nechajú „napospas osudu“ či kostolníka. Preto sa ich najprv popýtajte, čo podľa nich majú miništranti ešte po skončení omše vykonať? (Ich odpovede môžete vyhodnocovať ako súťaž...) Na pripomienku uvádzame aj tieto činnosti: sfúknuť sviece na oltári, (pozor na vyliatie vosku); odložiť mikrofón (nemusí byť na oltári, je to "umelá" vec.); rozvinúť vrchnú oltárnu plachtu; napraviť zvonec; odniesť z abaku liturgické nádoby; odniesť ampulky a liturgické knihy;... Liturgické predmety a knihy sa odnášajú na svoje miesta do sakristie. Ak je lavabo alebo purifikatórium mokré, dajú sa na miesto, kde sa vysušia. Nesmú splesnivieť!! Po ukážke ako sa to všetko robí nech sa prejde k precvičeniu úkonov.

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Vráťme sa ešte k poriadku v sakristií. Všetko tu má mať svoje miesto. Je to aj preto, aby sa v príprave na najbližšiu svätú omšu nestrácal drahocenný čas hľadaním liturgických vecí či kníh. Nezabudnite ani na vyliatie zvyšnej vody z ampulky a tiež zvyšku vína z druhej ampulky. Tá sa zvykne opláchnuť vodou a otočiť hore dnom. (Niekde k tomu majú pripravené kolíky, inde to dávajú na plátno...) Akokoľvek, pri príprave vína na ďalšiu svätú omšu sa ampulka zvykne opláchnuť troškou vína a nie vodou. 2. Po skončení svätej omše sa patrí preveriť aj ďalšie veci, ktoré až tak priamo s oltárom nesúvisia, ale sú tiež dôležité. Medzi takéto môžeme zaradiť kontrolu miništrantských sedadiel; čistoty okolo abaku; zhasenie svetla; vypnutie zosilňovača; uloženie miništrantských šiat; pozamykanie dverí a podobne... 3. Ak máte čas, môžete všetky povinnosti miništrantov oltára spísať a zverejniť v sakristii ako zoznam úloh, ktoré treba vykonať. (Zoznam vytlačte vo formáte A4. Môžete ho zalaminátovať do fólie.) Poslúži vám na získanie správnych návykov a kontrolu, či miništranti na niečo dôležité nezabudli. 4. Na záver sa otestujte, či ste si niečo z funkcií miništrantov oltára zapamätali. Na otázky odpovedzte jednou z možností.

1. Pri výbere kto bude miništrant oltára (MO) by mohla byť jedna z podmienok:
A) mať čisté šaty, B) mať skúsenosť s touto činnosťou, C) nástojčivé hlásenie sa k službe.

2. Ak je liturgia so sprievodom, MO kráčajú:
A) v tesnej blízkosti kňaza, B) vedľa seba, C) hneď za krížom.

3. Úlohou MO pred omšou je:
A) nevyrušovať, B) zoradiť sa, C) zaniesť kalich, obetné dary (ampulky) na určené miesto.

4. Čo má MO robiť, ak by sa objavila v ampulkách nejaká špina (napr. muška)?
A) ak je víno alebo voda znečistená, má ísť do sakristie a vymeniť ho, B) nič, C) pozrieť na kňaza.

5. S korporálom MO nenarába živelne! Manipuluje s nim tak, aby:
A) ho nepokrčil, B) sa prípadné čiastočky z Eucharistie z neho nevysypali. C) nevzbudil rozruch.

6. MO po skončení Modlitby veriacich:
A) poukladajú knihy na ambóne, B) idú si sadnúť, C) prinášajú kalich, hostie, víno i vodu zo stolíka.

7. MO zvonia vo svätej omši:
A) na úvod omše, B) pri pozdvihovaní a pri označení Pána: „Hľa, Baránok Boží,...“ C) tri krát.

8. Čo má MO robiť, ak padne Eucharistia na zem?
A) zachovať pokoj a ak to kňaz nezbadal, upozorniť ho, B) prežehnať sa, C) zvolať: Ľudia kľaknite si!

9. Čo s tým, ak MO objaví čiastočku Eucharistie na paténe?
A) uteká s ňou k oltáru, B) ukazuje na ňu prstom, C) dá pozor, aby nespadla a nestratila sa.

10. Miništranti sú pri držaní patény, pri podávaní svätého prijímania:
A) mierne zamračení, aby zvýraznili dôstojnosť chvíle, B) občas prevrátia oči, C) vyrovnaní, dôstojní.

11. Paténa sa pri podávaní svätého prijímania má:
A) držať raz hore, raz dole, B) nesmie držať šikmo ani kolmo pri svojom tele! C) dať pod pery.

12. MO majú po skončení omše:
A) doniesť liturgické veci a urobiť poriadok v presbytériu, B) umyť sakristiu, C) utekať domov.

Vyhodnotenie: V prípadoch 1. B, 2. B, 3. C, 4. A, 5. B, 6. C, 7. B, 8. A, 9. C, 10. C, 11. B, 12. A, si daj po jednom bode. Za iné varianty ti nepatrí ani bodík. Takže "spočítaj" si body i vyhodnotenie:

10-12 bodov: Dobre si dopadol a tvoje vedomosti sú v poriadku. Na stretnutiach si dával pozor a miesto MO by si mohol zaujať.

7-9 bodov: No, v zvládnutí služby MO máš rezervy. Ak niet iného, mohol by si „zaskočiť“, ale hrozí hrozba, že niečo pri oltári vyparatíš!

5-6 bodov: Slabé, slabučké... Chodil si na stretnutia? Akokoľvek, so službou MO ešte počkaj. Z tvojej služby totiž hrozí riadny chaos.

Pod 5 bodov: Zle nedobre. Tvoje vedomosti i „sedliacky rozum“ si kdesi potratil. Radím ti vráť sa k témam a dobre si ich prečítaj! :-).

Predsavzatie: Učiť sa zanechávať po sebe poriadok a dávať veci tam, odkiaľ si ich zobral.

Príbeh:
Zdivočení španielski, nemeckí i talianski vojaci španielskeho kráľa Karola V. boli znudení a zmorení hladom. Rabovali po celom Taliansku a keď im to nestačilo, vybrali sa na Rím. Nikto si nebol istý, ako to dopadne. A dopadlo to zle. Šiesteho mája 1527 prelomili mestské hradby a začali rabovať mesto. Za krátky čas zabili 6000 ľudí. Sám pápež Klement VII. sa dostal do veľkého nebezpečenstva. Vojaci ho totiž vinili za svoje rôzne neúspechy. Zaútočili na Chrám svätého Petra a chceli ho zabiť. Do cesty sa im však postavila osobná stráž pápeža, švajčiarska garda. Tú založil Július II. v roku 1506. Presila nepriateľov bola obrovská, ale garda pozostávajúca zo statočných katolíkov odolávala. Svätý otec si uvedomil nebezpečenstvo a rýchlo utekal chodbou, ktorá bola na hradbách, do Anjelského hradu. No tí, čo mu číhali na život zbadali ako sa jeho biely odev mihotal v okienkach hradieb. Začali doň zúrivo strieľať, ale nedokázali ho trafiť. Preto ešte viac útočili na gardu v chráme a chceli sa dostať do chodby. Ich cieľ bol jasný: dolapiť a zabiť pápeža! Ďalšie a ďalšie bandy útočníkov sa vrhali na obrancov pápeža. Ale tí radšej obetovali životy, než by sa vzdali svojej úlohy. A tak postupne padali jeden za druhým... Potvrdili to, čo sa o nich hovorilo: Švajčiari sa nevzdávajú, ale umierajú... Zo 189 mužov padlo 147. Tí čo prežili, sprevádzali a chránili pápeža na úteku v chodbe. No garda svoju úlohu splnila a pápeža ubránila. Dotiahli svoju prísahu do konca. Skutoční hrdinovia. To je príbeh udatnej Švajčiarskej gardy, ktorá pápežovi slúži podnes. Jej motto je „Odvaha a pokora!“. Po nemecký „Mut und Demut!“

Vraví sa, že chlapa robí chlapom slovo. To, že ho dodrží. Keď si sa prihlásil za miništranta, slovo k službe si dal! Ako tí vojaci. A iné meno pre chlapa je „charakter“. Charakterný muž nesklame a dotiahne dobré veci do konca. Tak ako si na tom ty?
Comments