Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.19. Miništranti oltára V.

uverejnené 7. 1. 2016, 7:58 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 9:03 ]
Slovo pre animátora:
Na dnešnom stretnutí si rozoberieme úlohy miništrantov oltára (MO) pri purifikovaní (čistení) liturgických predmetov. Deje sa to po svätom prijímaní, v závere svätej omše. Tému si rozoberieme klasicky, po "našom". Najprv ponúkame vhodný biblický text, ktorý prepojí život Pána Ježiša na aktuálne myšlienky súvisiace s miništrantskou službou. Vhod príde aj krátky text na zamyslenie i nasledujúce aktivity.
Cieľ: čistenie nádob veľmi súvisí s čistotou človeka a preto na to sa zameriame. A všimneme si aj rady, ako sa udržať čistým.

Metodika: Čistota nadovšetko.

Materiál: Sväté písmo, perá, zápisníky, ampulky s vodou, pohár.
Aktivita s Božím Slovom: Začneme Božím Slovom, ktoré poukazuje na Ježišove citlivé srdce a pomoc človekovi v "nečistote". (Mt 8, 1-4.)

Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy. Tu prišiel k nemu istý malomocný, poklonil sa mu a vravel: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol očistený od malomocenstva.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Choroba o ktorej je dnes reč sa vola malomocenstvo. Ak ju človek má, na jeho tele sa objavia chrasty, z tela odpadávajú časti, rany sa nehoja, všade je veľa hnisu... Veľmi to bolí a smrdí. Takýto človek je navonok "nečistý", veľmi slabý, malátny a "málo" vládze. Preto sa choroba volá malomocenstvo. Šíri sa najmä dotykom s postihnutými časťami tela malomocného. Takýto človek bol u Židov pokladaný za veľmi hriešneho. Dôvod? Izraeliti verili, že taká strašná choroba môže postihnúť len toho, kto sa veľmi prehrešil voči Bohu. Nuž a preto nesmel ísť ani na liturgiu. Teda bol vylúčený zo spoločnej oslavy Boha. A aby sa choroba nešírila, postihnutý bol dokonca vyčlenený aj z bežného spoločenského života. Malomocný pri kontakte so zdravými musel dať najavo, že ich ohrozuje. Upozorňoval na to výkrikom: "Som malomocný...!" Nešťastník mal niekedy na sebe aj zvonce a ich zvuk bol výstrahou, že sa blíži. Ak sa všetky postihy dajú dokopy, išlo o strašnú záležitosť. A s takýmto človekom sa stretol Ježiš. Zľutoval sa nad ním a očistil ho.

Malomocenstvu sa veľmi darí v špine. Je veľa druhov nečistoty. Je fyzická i telesná špina ale aj duchovná nečistota, hriech. Ten špiní dušu a keďže duša je v celom človekovi, ničí celého človeka. Fyzickej špiny a prachu z ciest sa dá zbaviť. Špina za ušami sa tiež dá zoškrabať. S chorobami tela sa boríme dlhý čas a niektoré sa nedajú vyliečiť. Ale duchovná nečistota je postrachom, ktorý prináša hororový stav. Malomocenstvo zapríčiňuje baktéria Mycobacterium leprae. Činí sa a napáda nervový systém. Duchovnú nečistotu zapríčiňuje nečistá myšlienka, nezriadený cit, prebudená vášeň, neovládaná fantázia, túžba po pôžitku... A darí sa jej tam, kde je mravná špina. Žiaľ, dnes sa to, čo je ozaj nečisté označuje za moderný životný štýl, "sexi" stav, život v "in", za "módu",... Mnohí po nečistote túžia, "kúpu" sa v nečistých víziách a váľajú sa v špine ako prasce. Tvária sa pri tom, že sú šťastní! No inde je pravé šťastie.

Duchovná nečistota sa šíri podobne ako malomocenstvo. Prenáša sa tiež "dotykom", teda komunikáciou, slovom, obrazom, filmom,... Všetkým nečistým, čo preniká do duše. A až to človeka zasiahne, stáva sa malomocný, lenivý, pažravý, dychtivý po príjemne, rozkoši i sexe. Ocitá sa mimo krásneho Božieho sveta. Je veľa druhov nečistoty ale len jedna absolútna čistota. Boh. A Boh chce, aby všetko bolo čisté. Bez nánosu, falše, pokriveného videnia, bez nezriadených vášni, túžob... Lebo to zaslepuje videnie pravdy, dobra a teda aj jeho. Čistota doslova priťahuje Pána. Čistota krášli človeka. Dáva vyniknúť tomu najkrajšiemu, čo je v ňom. Čistota vonia. Preto okolo Pána Boha ma byť všetko čisté.

Týka sa to liturgických predmetov ale najmä ľudí. Preto je jasné, že kalichy, patény, liturgické nádoby, purifikatória, véla, lavaba, obrusy, alby, rúcha... majú byť bez škvŕn! A ľudia bez hriechov! V liturgii má všetko dýchať čistotou. Pred svätou omšou sa to overuje a v závere svätej omše kontroluje. I keď purifikovanie po svätej omši má posvätný charakter. Prečistý Ježiš, Boh bol v posvätných nádobách a tie sa musia dať do poriadku. Dbá sa, aby Ježiš v Eucharistií neprišiel do kontaktu s nečistým prostredím. Preto sa aj malé čiastočky prijímajú a k "očisteniu" patény a kalicha sa používa voda.

Myšlienky na zamyslenie: Nečistota je všetko, čo nepatrí "na" alebo "do" človeka. Všetko, čo nepatrí k jeho prirodzenosti. Nečistota je blúdenie čohosi neľudského v mysli i v srdci. A naopak. Čistota je krásna vlastnosť, ktorá zdobí človeka. V mysli sa prejavuje ako správne a spravodlivé zmýšľanie. Je pohľad na život ako chce Boh. Je to rýdzi postoj srdca. Je udržanie emócií v normálnom chode. Tak, ako chce Boh. Je citová vyrovnanosť, držanie zmyslov na uzde, uschopnenie sväto vnímať krásu. Čistota je rozvitie fantázie a snívania správnym smerom. Čistota je istota, že v človekovi je Boh. Má byť samozrejmou súčasťou miništrantov. Pán Ježiš vyžaduje čistotu nielen v správaní, ale aj v myslení (porov. Mt 5, 28).

O čistotu treba zápasiť, pretože v človekovi sú ukryté sily, ktoré sú príjemné a dajú sa zobudiť. Preto čistota závisí od toho, čo do seba pustíš. Nesplaš tým v sebe zvieracie pudy! Každý sa pozná, preto vie ako na seba. Ako má predísť tomu, čo vzbudzuje v ňom vášeň. Človek nadobudne skúsenosť, čo s ním robí ten ktorý obraz, pohľad, slovo,... Preto sa nedá vyprovokovať k nečistému zmýšľaniu. Predíde katastrofe! A ak by predsa len nejaká nečistota prenikla cez jeho ochranný systém, má ju vedieť vyhodiť zo seba. Má vedieť ako zastaviť nečistú myšlienku v sebe, ako zastaviť príjemnú vášeň, ako držať telo na uzde... Má byť rázny a mať silnú vôľu. Preto nech sa naplní krásnymi a čistými vecami, záujmom o šport, prírodu... A ak si pozve na pomoc nebeskú Matku, istotne zvíťazí!

Aktivita na stretnutie: Precvičte si donesenie ampulky s vodou i jej podávanie kňazovi k purifikovaniu. (Miništrant ju podáva "uškom" ku kňazovi!) Niekedy kňaz dovolí, aby miništrant vylial vodu do kalicha. (Robí sa to tak, aby voda nevyšplechla! Môžete si to prakticky preskúšať s ampulkami a s pohárom...)

Keď kňaz dokončí purifikovanie, miništranti oltára odnesú kalich i obetnú misku. (Podľa toho, čo sa používalo.) Kňaz môže dovoliť, aby miništrant "poskladal" aj kalich. Vtedy to robí veľmi dôsledne. (Dbá, aby sa korporál správne poskladal, aby sa prípadné čiastočky nevysypali z neho! A pozná poradie jednotlivých liturgických predmetov na kalichu! Najprv ide purifikatórium, potom paténa (aby sa neotieral kov o kov), nasleduje korporál, pála, a nakoniec kalichové vélum (ak sa používa.)

A môžete si porozprávať aj o tom, ako špeciálne sa perú purifikatória a korporály. (V špeciálnej nádobe, samostatne, bez iných kusov pradla, voda sa vylieva do kvetináčov, alebo čistej zeme...) Chlapcov môžete "prebudiť" otázkou prečo je tomu tak? (Odpoveď súvisí s úctou k Eucharistii a aj k jej malým čiastočkám.)

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Môžete si prezrieť všetky miništrantské šaty a všimnúť si ich čistotu. Najmä okolo goliera a rukávov. (Tam sa šaty najviac zašpinia, pretože sú to miesta, ktoré sa dotýkajú kože človeka a tá býva na týchto miestach často spotená.) Je vhodné spoločne vyhodnotiť situáciu a dohodnúť sa, ako sa bude dbať na čistotu miništrantských odevov. (Môže sa určiť služba, ktorá to sleduje a mení sa po určitom čase, napr. po mesiaci.) Môžete si prezrieť aj purifikatórium, lavabo, oltárne plachty a vyhodnotiť ich stav. Vždy by mali byť čisté. Prípadné nedostatky oznámte kostolníkovi! 2. Nezabudnite si niečo povedať aj o čistote tela. Ako je dôležité, aby si to miništrant sledoval. Veď je vzorom pre iných! Jeho ruky, nechty, vlasy, tvár, oblečenie, obuv... To všetko hovorí, do akej hĺbky chápe svoju službu najčistejšiemu Pánovi. 3. Hoďte reč aj o čistote duše. Slová vždy veľa napovedia, čím človek žije a čo človek nosí v duši. Aký je slovník miništrantov vo vašej farnosti? A nepozerajú nejaké sprostosti? (Istotne ste si všimli, že naše náboženstvo je náboženstvom čistoty. Vo všetkých smeroch!) 4. S chlapcami si môžete rozobrať tému: spytovanie svedomia. (Okrem iného slúži aj na zistenie, aká "špina" sa dostala do ľudskej duše. Ľútosť a svätá spoveď poslúži zase na jej vyhodenie z nášho vnútra.) Spytovanie svedomia môže prebiehať podľa spovedného zrkadla, Desatora, podľa vzťahov k Bohu, k blížnym, k sebe, prírode... Mali by sme si ho robiť pravidelne večer ale aj po rôznych aktivitách, či prežitých udalostiach. Je dobre, ak nájdem svoje slabosti a poučím sa z nich. A tiež je vynikajúce, ak sa teším z toho dobrého, čo sa mi s pomocou Pána podarilo urobiť.

Predsavzatie:
Prosiť prečistú Pannu Máriu o dar čistoty.

Príbeh: 
Šiesteho decembra tisícosemstosedemdesiatšesť pobýval don Bosco v malej dedinke Lanzo. Tam zažil jeden z jeho nadprirodzených zážitkov. Don Boscovi sa v tú noc totiž zjavil Dominik Savio, jeho mladý priateľ, ktorý však už bol niekoľko rokov mŕtvy (1857). A don Bosco o tomto zážitku vypovedal svojím mladíkom asi takto:

„Ocitol som sa na jednej obrovskej nádhernej pláni. Všade boli prekrásne rastliny a znela veľmi príjemná hudba... Uveličený som chvíľu počúval, keď sa zrazu zjavil veľký zástup chlapcov. Na ich čele kráčal Dominik Savio. Po srdečnom stretnutí mi Dominik ukázal veľkú kyticu kvetov, ktorú držal v rukách. Podal mi ju so slovami: „Dobre sa pozri! A odovzdaj túto kyticu tvojim synom, aby ju oni mohli odovzdať Pánovi, keď nadíde čas. Postaraj sa o to, aby mali všetci tieto kvety, aby nikomu z nich ani jeden z kvetov nebol odobraný a aby ani oni nikomu z týchto kvetov nevzali. Ak budú mať túto kyticu, postačí to, aby boli šťastnými.“

„Ale čo znamená táto kytica?“, opýtal sa prekvapene don Bosco. Tu Dominik Savio vraví: „Tieto kvety predstavujú čnosti, ktoré sa Pánovi najviac páčia. Ruža znamená lásku, fialka pokoru, slnečnica poslušnosť, encián pokánie a umŕtvovanie, klasy pšenice časté Sväté prijímanie, ľalia je symbol čnosti, o ktorej je napísané: „budú ako anjeli Boží v nebi“ - čistoty. A napokon, brečtan a slamienka chcú povedať, že všetky tieto čnosti musia byť neustále prítomné - označujú vytrvalosť.“

„No dobre, môj milý Dominik“, povedal mu na to don Bosco. „Ty si si tieto čnosti za tvojho života pestoval. Povedz mi, čo ťa najviac utešovalo, keď si umieral?“

Nasledovalo menovanie čnosti, medzi ktorými bola čnosť čistoty, čisté svedomie, nádej na raj, početné dobré skutky... Ale nakoniec Dominik dodal: „To, čo ma pri umieraní najviac posilňovalo, bola pomoc premocnej matky Spasiteľa!

Vezmime si aj my Dominikovu kyticu a nasledujme jeho radu: denne sa modlime k prečistej Matke Božej, aby nám pomohla rásť v cnostiach a prísť do neba. Medzi nádhernými darmi pre Pána nech je aj svätá čistota. Anjelská čnosť, ktorá všetkému dáva nádhernú vôňu. Veď si len predstavte, že by ste priateľovi pripravili darček... Ale dali by ste mu ho s nečistými rukami... Isto by ohŕňal nos. Tak aj dar podávaný Bohu nečistými, smradľavými rukami by prenikol nedobrou vôňou. Pán totiž viac pozerá na darcu ako na dar!

A poprosme aj Dominika, nášho priateľa o pomoc: Svätý Dominik Savio, ty si sa v škole Don Bosca naučil chodiť po chodníkoch mladíckej svätosti. Pomôž nám, napodobňovať tvoju lásku k Ježišovi a Márii a tvoju horlivosť pre záchranu duší. Vypros nám milosť, aby sme sa aj my so všetkou rozhodnosťou snažili vyhýbať sa hriechu a pracovali pre Kráľovstvo Božie, dosiahnuc tak svoju večnú spásu a iným na tejto ceste pomáhali. Amen
Comments