Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.18. Mária, Pomocnica kresťanov

uverejnené 7. 1. 2016, 7:53 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:53 ]
Slovo pre animátora: 
Panna Mária má veľa vznešených titulov. Ľudia ju ozdobili tými najkrajšími prívlastkami, no jeden jej titul znie tak trochu pracovne: Pomocnica kresťanov. Ozaj, Mária je jedinečná a je prepojená s našim svetom. Je pri nás a môžeme ju prosiť, aby nám pomáhala. Ako? To je jej tajomstvo. Ale istotne nám môže vyprosiť ochranu, vnuknúť pekné myšlienky, nastaviť veci tak, aby išli dobre... Je naša Pomocnica, Matka ustavičnej pomoci. Miništranti veľmi potrebujú pre svoju službu jej pomoc. Lebo Bohu slúžia nielen pri oltári, ale aj v zápase o dobro v bežnom živote. Dnes si všimneme Pannu Máriu ako Pomocnicu kresťanov (sviatok je 24. mája), alebo tiež ako Madonu pre ťažké časy.
Cieľom je naučiť sa žiť s Pannou Máriou a zobrať si ju do života ako Pomocnicu.

Metodika: Miništrant vie: Mária vždy pomáha!

Materiál: Sväté písmo, liturgické knihy, pero, zápisník.
Aktivita s Božím Slovom: Na texte zo Skutkov apoštolov si všimneme, ako Mária sprevádzala apoštolov pri rodiacej sa Cirkvi. (porov. 1 Sk 1, 10-14).

A kým uprene hľadeli k nebu, ako (Ježiš) odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať.“ Vtedy sa vrátili do Jeruzalema z hory, ktorá sa volá Olivová a je blízko Jeruzalema, vzdialená toľko, koľko je dovolené prejsť v sobotu. Keď ta prišli, vystúpili do hornej siene, kde sa zdržiavali Peter a Ján, Jakub a Ondrej, Filip a Tomáš, Bartolomej a Matúš, Jakub Alfejov, Šimon Horlivec a Júda Jakubov. Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách spolu so ženami, s Ježišovou matkou Máriou a s jeho bratmi.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Keďže dnes hovoríme o Márii, Pomocnici kresťanov, je vhodné, aby sme videli, kde Mária kresťanom ozaj pomáhala. Keďže tento sviatok je pre celú Cirkev, pozrieme sa naň "zo svetového" významu, z pohľadu histórie: Za našu Matku nám dal Máriu Ježiš. Na kríži urobil toto rozhodnutie. A Mária to prijala a išla s nami stále. Mária nikdy neopustila priateľov svojho Syna. Cítili to apoštoli vo večeradle ale aj ďalší kresťania a to po celý čas svojej existencie. Cítili to svätci i obyčajní ľudia. A to najmä v krízových časoch. Pripomeňme si aspoň niektoré.

Mária stala pri nás vo vojnách: pri útokoch Saracénov, Tatárov, rôznych moci chtivých vládcov. Zvlášť 15. a 16. storočie bolo obdobie veľkých kríz. Z východu do Európy prenikali Turci s islamom. Po dobytí Konštantínopolu (1453) si postupne podmanili Grékov, Srbov, Bulharov, Chorvátov a robili si plány aj na iné časti Európy. Čoskoro sa objavili pod Viedňou. V tomto čase došlo aj k veľkému rozdeleniu kresťanov na katolíkov a protestantov. Rozpory vo viere využili rôzni vládcovia a Európa sa začala deliť. Nejednota veľmi oslabila kresťanov a Turci sa rozhodli preniknúť aj do Talianska. A to už bolo pre kresťanov smrteľné nebezpečenstvo. Veď tu žil Svätý otec, tu bolo centrum kresťanstva. A preto, aby kresťania zabránili katastrofe s nedozernými dôsledkami, boli vyzvaní k obrane viery.

Pri gréckom prístave Lepante sa odohrala 7. októbra 1571 obrovská námorná bitka. Svätý otec Pius V. vyzval všetkých kresťanov k úpenlivej modlitbe, aby boli Turci zastavení v postupe. Všetko zveril do rúk Panny Márie. Pred začatím boja vial pre kresťanskú flotilu (zloženú zo Španielov, Benátčanov a pápežského loďstva) veľmi nepriaznivý vietor. Ten ale v momente začatia bitky zmenil smer a kresťanské vojsko zaznamenalo nevídané víťazstvo. Turci utrpeli obrovské straty a sám veliteľ sa ledva zachránil. Svätý otec Pius V. z vďaky za ochranu a pomoc Panny Márie, ustanovil na 7. 10. sviatok Ružencovej Panny Márie. Okrem toho prikázal, aby v loretanských litániách bola Panna Mária, vzývaná ako Pomocnica kresťanov. Turecké nebezpečenstvo však stále hrozilo. Postupovali pozdĺž Dunaja, ničili mestá a dediny a dostali sa až na južné Slovensko. Naši predkovia žili okolo 150 rokov na frontovej línií. Trpeli, bojovali, bránili si vieru a Mária bola s nimi!

Asi o sto rokov neskôr sa Turci opäť dostali k Viedni (1683). Ba pridali sa k nim aj uhorskí vzbúrenci. Turecké vojska v sile viac ako 200 tisíc mužov pod vedením veľkovezíra Kara Mustafu obkľúčili Viedeň. Cisár Leopold I. utiekol do Linza a celá Európa vnímala blížiaci sa zápas s Turkami ako rozhodujúcu obranu kresťanstva pred islamom. Obrana Viedne pozostávala len zo 6 tisíc vojakov a pár tisíc dobrovoľníkov. No hľadali sa posily. Juraj Selepčéni, biskup slovenského pôvodu rýchlo utekal do Poľska, aby tam poprosil kráľa Jána Sobieského o pomoc. Turci ponúkli Viedni podmienky kapitulácie (medzi inými aj prestup mesta na islam) a keď ich neprijali, začali 300 kanónmi ostreľovať mesto. Zároveň plienili okolie a asi 100 tisíc ľudí zobrali do zajatia. Situácia bola kritická, asi polovica obrancov padla! Ale to sa im už blížilo na pomoc 75 tisícové spojenecké vojsko. 12. septembra sa kresťanská armáda dala do bitky s Turkami. Tí sa dali na útek a asi 10 tisíc ich padlo. Zajatci boli oslobodení. Aj toto víťazstvo sa pripisuje Márii, Pomocnici kresťanov. Postupne bolo Uhorsko oslobodené, na bitky sa neskôr zabudlo, ale úcta k Pomocnici zostala.

Avšak kresťanstvo bolo naďalej ohrozované. Nebezpečenstvo mu hrozilo aj od "svojich". Francúzska revolúcia katolíckej viere veľmi ublížila. A keď sa k moci dostal Napoleon, trúfol si aj na samého Svätého otca. V roku 1809 zajal pápeža Pia VII. a odviedol ho do Savony. Verní kresťania sa vrúcne utiekali k Pomocnici a prosili ju o zásah. Po piatich rokoch a bolo to presne 24. mája 1814 sa pápež dostal zo zajatia. Na pamiatku svojho oslobodenia ustanovil sviatok Márie, Pomocnice kresťanov (1815).

Don Bosco (1815-1888) si vždy veľmi uctieval Pannu Máriu. Časy v ktorých žil boli pre kresťanov opäť veľmi náročné. Európou sa prehnali revolúcie, národy bojovali proti sebe, na Cirkev útočili rôzni liberáli... Don Bosco zistil, že Panna Mária kresťanom veľmi pomáha a preto ju vzýva pod titulom Pomocnica kresťanov. V Turíne jej postavil nádherný chrám. A nazval ju Madona pre ťažké časy. O tom, že žijeme i dnes ťažké časy netreba ani pochybovať. A netreba pochybovať ani o tom, že Panna je tá, ktorá kresťanom pomáha i dnes.

Myšlienky na zamyslenie: Najlepšie pre človeka je, keď vie s Pannou Máriou žiť. Ako by to bolo možné? Nuž Panna Mária ma svoje "ja". To znamená, že je osoba, že sa cíti, vie o sebe. A s osobou je možné nadviazať kontakt. Osoba sa dá "cítiť". Preto si musíme uvedomovať, že Mária je ozaj reálna. Vie komunikovať, vie poradiť, pochváliť, povzbudiť,... Ako skutočná Matka. Mária sa dá skutočne "zachytiť". Hovoríme tomu, že človek, ktorý to dokáže má osobný vzťah s Pannou Máriou. Myslím si, že každý miništrant by mal k tomu dospieť. Teda mal by tak naladiť svoje vnútro, svoje svedomie, aby ju cítil. Niekto to dokáže hneď, iný sa zase potrebuje v tom cvičiť. Akokoľvek, každý by sa mal duchovne cvičiť, aby Pannu Máriu počul. Nuž a keď hovoríme o počutí, tak je isté, že počúva sa najlepšie v tichu. Takže ticho chlapci, ticho je to, v čom by mal byť miništrant dobrý! Ticho má mať od vonkajšieho hluku, ticho by mal mať aj od vnútorných pnutí, divokých snov, všelijakých vyrušujúcich obrazov... Ticho je stav, v ktorom sa dá zacítiť Matka.

Aktivita na stretnutie: Môžete si pripomenúť ako tento sviatok oslavoval don Bosco so svojimi chlapcami. Ako? Nuž prípravy začali už deväť dni pred slávnosťou a to deviatnikom. Teda počas deväť dní pred sviatkom všetci robili určité nábožné úkony. Napríklad sa modlili tri Zdravase denne a k tomu pridali jeden dobrý skutok. V samotný deň sviatku urobili veľký sprievod ulicami Turína. Sprievod začínal v oratóriu na Valdoccu. V čele kráčal don Bosco s miništrantmi a so sochou Panny Márie. Za nimi kráčali ostatní chlapci a veriaci. Všetci boli slávnostne zoradení, hrala chlapčenská kapela, spievali sa pesničky k oslave Panny Márie... Malo to veľký význam, pretože "mobilizovali" ľudí k oslave. Upozorňovali ich na to, čo je v živote najdôležitejšie: na večný život. Sprievod bol a je symbolom kráčania do večnosti! V tomto prípade s Matkou. Po zvládnutí okruhu sa vrátili do kostola na Valdoccu, kde urobili Mariánsku akadémiu - umelecké pásmo z básni, scénok, pesničiek, hudobných čísel a svedectiev. Všetko to ospevovalo dobrotu a nádheru nebeskej Matky. Na záver bolo požehnanie Najsvätejšou Oltárnou Sviatosťou. Nuž a potom sa pokračovalo občerstvením, radostnými rozhovormi, hrami a rôznymi súťažami. A keď sa zotmelo, bodku za slávnosťou dal ohňostroj. Don Bosco na oslave Márie, Pomocnice kresťanov nikdy nešetril. Nuž a čo my dnes? Či sme my "slabší" chlapi ako vtedy? Už sa ani nezmôžeme na oslavu Matky? Čo tak sa tam u vás zmobilizovať a urobiť na počesť Matky miništrantov akadémiu?

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Sviatok Márie, Pomocnice kresťanov sa slávi v mariánskych liturgických farbách. V mnohých kostoloch sa slávi ako spomienka, u saleziánov ako slávnosť. Prejdite si texty liturgickej slávnosti a pripravte liturgiu. 2. Na stretnutí sa môžete porozprávať o vašom farskom teritóriu. Zistite, či sú sochy svätých, kríže a iné náboženské symboly v poriadku. Netreba ich opraviť, ozdobiť a zobrať nad nimi patronát? Myslím si, že aj to patrí k miništrantskej službe. 3. A čo farské nástenky? Nezívajú už rok starými fotografiami a zožltnutým textom? Netreba urobiť niečo krásne pre Máriu aj tu? Uvidíte akú radosť budete cítiť, keď zbadáte, že sa pri nich zastavujú ľudia a čítajú vami pripravené texty... 4. V niektorých farnostiach robia z príležitosti Mariánskych sviatkov rôzne aktivity. Napríklad futbalové turnaje, Mariánsky beh alebo turisticky výlet... Je čas spojiť svoje sily a vstať zo zimného "kresťansko-miništrantského" spánku! :-).

Predsavzatie: Skús prežiť jeden deň bez mobilu. Dôvod? Aby si sa stíšil a stretol s Máriou.

Príbeh:
Práca sa nedala odložiť. Paľo a Jožko, dvaja zamestnanci istej firmy sa vybrali skoro ráno na služobnú cestu. „Poď, pomodlíme sa“, vyzval Paľo kolegu, ktorý riadil auto. I stalo sa. Po ruženci sa družne rozprávali, keď v tom Paľo s hrôzou vykríkol: „Brzdi!!!“ Jozef bleskovo stlačil brzdný pedál a obidvaja čakali hrozný náraz. Pred nimi sa totiž cez plnú čiaru dostal do protismeru nákladiak a vôbec nebrzdil... Vybehol zo zákruty ako zúrivý býk a rútil sa rovno na nich. Jožko v osobnou aute zo všetkých síl brzdil, no ten oproti pridával. Akoby bol nadrogovaný. Nedalo sa ani uhnúť napravo, pretože tam bola veľká priepasť. Rozhodovali stotinky sekundy... Nakoniec sa autá minuli o milimetre. Naši priatelia ešte dlho nenachádzali slová na to, čo prežili. Napokon im z perí vzišla úprimná modlitba: „Vďaka ti Mária za záchranu. Máš to u nás.“ Šťastne dorazili do cieľa, vykonali čo bolo treba a vracali sa domov. K večeru zrazu volá Paľovi sestra: „Všetko je v poriadku?“
„Áno,“ odpovedal Paľo. „Prečo?“ 
„Celý deň som mala akési zlé tušenie, že vám niečo hrozí. A tak sa od rána modlím k nebeskej Matke, aby vás ochraňovala...“ A tu jej Paľo vyrozprával všetko, čo ich dnes stretlo i aká obrovská nehoda sa im mala stať... Všetci cítili, že Panna Mária svojich neopustí a pomôže im v núdzi. A boli jej ešte viac vďační. 

Istotne by ste aj vy vedeli vyrozprávať zážitky, v ktorých ste cítili, že Mária je pri vás. Nezabudnite na ne! Ba vydajte o tom svedectvo! Lebo tak rastie naša dôvera k Márii. Tento svet to nesmierne potrebuje. Nevie si totiž pomôcť. Čím skôr prídu ľudia na to, že majú Matku, Pomocnicu, tým je pre nich lepšie. A miništranti to majú šíriť! Ak to myslia seriózne.
Comments