Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.16. Matka Milosrdenstva

uverejnené 7. 1. 2016, 7:46 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:46 ]
Slovo pre animátora:
Opäť predstavujeme Pannu Máriu, ale dnes zhrnieme jej postoje v najdôležitejších chvíľach Ježišovho života, okolo Veľkej noci. Panna Mária síce nemá v súvislosti s Veľkou nocou špeciálny sviatok, ale celý čas ju môžeme pri udalostiach veľmi dobre pozorovať. Kráča s Ježišom na jeho krížovej ceste, je pod krížom a spolu s apoštolmi víta aj Ducha Svätého. Preto sa jej venujme a všimnime si ju ako Matku Milosrdenstva i Božej Milosti. A je dobré ak sa miništranti oboznámia so sviatkom Božieho Milosrdenstva.
Cieľom je oboznámiť, ako Mária sprevádza Pána Ježiša i nás až do konca života.

Metodika: Mária je vždy nablízku

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník.
Aktivita s Božím Slovom: Dnes si všimneme dve časti evanjelia. V jednom je Panna Mária pod krížom (Jn 19, 25-27), v druhom sa sústredíme na Ježišovo milosrdenstvo. (Jn 20, 19-23.)
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Po tých hrozných udalostiach sa apoštoli ukryli a nasledovalo toto:

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Mária rozmýšľala nad všetkým, čo sa dialo okolo Ježiša. Nie všetkému rozumela, ale všetko prijímala. Poznala svojho syna, ako nikto iný a stále mu bola nablízku. Keď začal verejne účinkovať, často ho sprevádzala. Vidíme ju na svadbe v Káne Galilejskej, potom ju registrujeme pri Ježišovom kázaní a sledujeme ju aj pri jeho posledných okamihoch života. S Ježišom sa stretá na krížovej ceste a je aj pod krížom. Tu nám ju Pán dal za Matku a čo nasledovalo potom nám predstavuje druhý uvedený text.

Učeníci sú na smrť ustráchaní a oddali sa chmúrnym myšlienkam. Všetko sa ponorilo do depresie: Ježiš je mŕtvy, hrob je zavalený, dvere zamknuté, srdcia a myseľ tiež... Strach z Veľkého piatku sa presunul na nich. Peter bedáka: "Ach zradil som!" Chcel byť hrdinom a hľa čo sa stalo. Zaprel Pána. A ani nie pri mučení, ale pred slúžkou. Hanba čo len pomyslieť. Aj iní apoštoli sú na tom podobne: Rozpŕchli sa a zrada ich ťaží ako mora. Vízia o vládnutí s Ježišom je rozbitá, plány spľasli! Strach v očiach kričí: "Nezabijú aj nás?" Otázky typu: "Kto bude ďalší?", im podlamujú kolená. Judáš sa obesil, všetko je zlé! Vonku je noc a ich duše sú tiež v bôli a tme. Ak by sme zoradili emócie vedľa seba, tak by vytvorili kvalitný "pohrebný" sprievod, bol by to sled smrtných úkazov: zrada, strach, bolesť, beznádej, zúfalstvo, smútok, pocit hriešnosti, výčitky svedomia, neprajnosť okolia... Aj oni sú v hrobe! Logika im zlyháva, nápady neprichádzajú a myšlienky sa prevaľujú ako kamene v duši. Tisíce: prečo, prečo..., ich desí. Nik nemá odvahu vytrčiť ani nos z dverí. Títo hrdinovia sú stratení v ríši strachu!

A zrazu Ježiš prejde cez stenu a pozdraví ich: "Pokoj vám!" Zážitok, ako keď blesk rozčesne tmavú oblohu. Ako to veľmi potrebovali. Ale čo povie? Nebude kričať, vyčítať, trestať...? Ale opäť zaznelo pokojné: "Pokoj vám!" Upokojuje ich. Áno, odpustil im. Jeho pozdrav obsahuje odpustenie. Učeníci sa zaradovali. Čomu? Vzťah s Ježišom nekončí! I keď ho zradili, utiekli, Ježiš si na to už nechce pamätať. Nie, nenasleduje krik, hromženia ani výčitky. Nasleduje milosrdenstvo. Ba dokonca im Ježiš dáva úžasný Veľkonočný dar. Dáva im moc šíriť tento pokoj. Cez sviatosť zmierenia, cez odpustenie hriechov. Božie milosrdenstvo sa môže vyliať na ďalších ľudí. A oni budú rozdávateľmi tohto milosrdenstva. Nevídané, neslýchané. Keď kňaz končí svätú spoveď, hovorí: "Choď v pokoji, odpúšťajú sa ti všetky hriechy." Tak sa dar, Boží pokoj šíri až do dnešných dní. Je sprostredkovaný dnešnými apoštolmi - kňazmi. Aj symbol dýchnutia, ktorý tu robí Pán je nesmierne dôležitý. Má súvis s počiatkom ľudstva: Dychom Boh Otec vdýchol do človeka život, stvoril nádhernú bytosť. Hriechom sa nádhera skazila a teraz sa Ježišovým dýchnutím rodí nový človek. Sviatosť zmierenia obnovuje to, čo diabol i človek hriechom pokazil. Sviatosť tvorí svätcov. Koľko raz ju môžeme použiť? Stále, lebo Milosrdenstvo Božie je nekonečné. I nohy apoštolom spevneli a vplyvom daru Ducha môžu ísť hlásať radostnú zvesť o Milosrdnom Bohu. A nielen oni. Je rad na tebe. Vážne. Si miništrant, ten, ktorý toto má hlásať! Don Bosco sa vyjadril, že nijaký kňaz ani bohoslovec mu nepriviedol toľko chlapcov na spoveď ako Dominik Savio.

Mnohí teológovia sú presvedčení, že Ježiš sa po zmŕtvychvstaní najprv zjavil svojej Matke. A ak by sme sledovali Písmo ďalej, vidíme, že Mária je aj vo Večeradle, na modlitbách s učeníkmi a je medzi nimi aj pri zoslaní Ducha Svätého. Tradícia hovorí, že si ju potom apoštol Ján zobral k sebe do Efezu, kde "usnula" a bola vzatá s telom i dušou do neba. Ak si pospájame všetky miesta a udalosti, v ktorých je Mária, tak nám vyjde, že je pri všetkých najdôležitejších okamihoch života Pána Ježiša i Cirkvi: Je pri počatí, narodení, smrti, zoslaní Ducha Svätého i pri prvých udalostiach rodiacej sa Cirkvi. Všade pomáha, prihovára sa, sprostredkováva milosť, robí nám "očko" u Syna... Vie povzbudiť, dať do udalostí rodinné teplo, pohodu, istotu a dôveru v Boha. Preto ju právom nazývame Matka Cirkvi, Matka ustavičnej pomoci, Matka milosrdenstva.

Myšlienky na zamyslenie: Mária sa netlačí silou mocou na scénu. Je v ústraní, ale keď treba, vie zasiahnuť a sprostredkovať pomoc a milosť. Slovo "milosť" znamená pôvab, ľúbeznosť, krásu, obľúbenosť, priazeň, priateľstvo, náklonnosť, lásku, priateľské vzťahy, vďačnosť, zmilovanie,... A najcennejšia milosť, "emulzia" večného života, manna nebeská je: milosť posväcujúca. Ide o Boží dar, ktorý nás robí ešte viac podobnými Bohu, lebo vtedy je v nás niečo dôležité z neho: Božská prirodzenosť! Tieto dary vyvierajú z Božieho milosrdného srdca. Toto všetko chce dostať do nás dobrotivý Pán. A Mária mu vtom pomáha. Ach, keby niečo z toho, čo sme spomenuli bolo v nás... ako by duša jasala. Viac ako keby nám dal niekto päť eur. Pravé šťastie dáva len Boh a nič nestojí. Dá ho do srdca, ktoré ho chce prijať. A teraz uvážte: Ježišovi sa zapáčilo, aby jeho Matka rozdávala tieto milosti. Takže ak s ňou "chodíme", istotne nás obdaruje. Lebo jej srdce je tiež milosrdné. Veď aj my, hoci sme zlí, vieme dávať dobré veci svojim priateľom. O čo viac ona. Prečistá a nežne milujúca Mama.

Aktivita na stretnutie:
Prejdite si liturgiu Nedele Božieho Milosrdenstva. Slávnosť má vlastné čítania, prosby ako aj iné časti. Liturgická farba je biela. Až to urobíte, chlapcov môžete aj vyskúšať z témy "milosrdenstva": 1. Kedy sa slávi Nedeľa Božieho Milosrdenstva? 2. Prečo sa tak nazýva? 3. Prečo sa táto nedeľa tiež nazýva Biela nedeľa? 4. Kedy bol ustanovený tento sviatok? 5. Kto bola Faustína Kowalská? 6. Prečo sa modlí Korunka Božieho milosrdenstva o 15. 00 hod.? 7. Ako vyzerá obraz, ktorý znázorňuje Milosrdného Ježiša?

Odpovede: 1. Druhá Veľkonočná nedeľa. 2. Lebo Pán nám v príbehu s neveriacim Tomášom daruje sviatosť milosrdenstva - svätú spoveď. 3. Lebo po krste na Veľkú noc nosili novo pokrstení biele alby - rúcha až do tejto nedele. 4. Urobil to pápež Ján Pavol II. pri svätorečení Faustíny Kowalskej, v roku 2000. 5. Rehoľníčka, ktorej sa zjavoval Ježiš a poprosil ju, aby šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu. 6. Lebo vtedy zomrel Pán Ježiš a tento čin bol najväčším prejavom milosrdenstva k nám. 7. Postava Ježiša je v rúchu a zo srdca mu vyvierajú lúče.

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Naučte sa modliť Korunku Božieho milosrdenstva. Najprv si ju obsahovo vysvetlíte, potom ukážte ako sa modlí a nakoniec sa ju aj pomodlite. (Lebo čo ak príde rad na vás, aby ste sa ju "pred modlievali", čo potom? Opäť hanba? :-).) 2. S milosrdenstvom súvisí aj Cesta Svetla. Viete o čo ide? Vysvetlite obsah jej zastavení, ako sa modlí a skúste či by sa nedala u vás urobiť aj pre veriacich. (Po dohovore s duchovným otcom.) 3. Porozprávajte sa o úlohe zástupnej obety. (Ak "hriešnik" nechce, alebo nevládze, robiť pokánie, berie to na seba niekto, kto ho miluje. Napríklad Pán Ježiš za nás, svätá Monika za syna Augustína...) Je to jeden z najväčších prejavov milosrdenstva k druhému. 4. Porozprávajte sa, čo hovorí slovo "milosrdenstvo"? (Milý srdcu?) Je dôležité vysvetliť, že sú veľmi dôležité pre náš život i posledný súd. A urobte si krátku súťaž, kto vie vymenovať skutky telesného a duchovného milosrdenstva. (Aby ste ich nemuseli hľadať: Skutky telesného milosrdenstva: Dávať jesť hladným. Dávať piť smädným. Prichýliť pocestných. Odievať nahých. Navštevovať chorých. Poskytovať pomoc väzňom. Pochovávať mŕtvych. Skutky duchovného milosrdenstva: Napomínať hriešnikov. Poúčať nevedomých. Dobre radiť pochybujúcim. Tešiť zarmútených. Trpezlivo znášať krivdu. Odpúšťať ubližujúcim. Modliť sa za živých a mŕtvych.)

Predsavzatie: Skús aspoň raz obetovať niečo za človeka, ktorý práve teraz zomiera.

Príbeh: 
Svätá Faustína sa narodila sa 25. 8. 1905 v Poľsku. Mala ešte deväť súrodencov. V mladosti vstúpila do "Kongregácie sestier našej Panej Milosrdenstva". Členky tejto kongregácie sa venovali výchove mladých problémových žien. V tridsiatich rokoch dostala Faustína od Boha poslanie, aby šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu. Mala hlásať plán Božieho milosrdenstva a záchrany pre celý svet. Nebola to ľahká úloha, ale poslúchla. Životom sa snažila napodobniť Kristovu obetu. Žila pre iných a ochotne prijímala utrpenie, aby tak odčinila hriechy iných. Aj medzi sestrami sa stávala ženou milosrdenstva. Prinášala radosť a pokoj všetkým, s ktorými sa stretla. Faustína si vzala za svoje heslo citát z evanjelia: "byť milosrdným ako je milosrdný náš Nebeský Otec". Písala o tom, povzbudzovala iných k dôvere v Pána a tak pripravovala svet na jeho opätovný príchod.
Mala osobitnú úctu k Nepoškvrnenej Panne a k sviatostiam Eucharistie a zmierenia. Tu čerpala silu niesť svoje trápenia. A tie boli ozaj veľké, pretože ochorela na tuberkulózu. No život neprijímala s bedákaním. V utrpení objavila bohatstvo, ktoré ponúkla Bohu za Cirkev a tých, ktorí to potrebovali. Osobitne sa modlila za veľkých hriešnikov a umierajúcich. Všetko robila v tajnosti, takže len jej predstavená a pár osôb vedelo, že niečo v jej živote je mimoriadne. Po jej smrti v roku 1938 boli dokonca aj jej najbližší ohromení, aké mala táto vždy veselá sestra obrovské utrpenie a zároveň hlboké mystické zážitky. Správa o milosrdenstve, ktorú prijala Faustína, sa rozšírila do celého sveta. Jej denník „Božie milosrdenstvo v mojej duši“ sa stal príručkou oddanosti Božiemu milosrdenstvu. 

A čo z toho plynie pre nás miništrantov? Nemáme len o milosrdenstve hovoriť, ale treba milosrdenstvo aj "prevádzkovať". Ba má sa stať súčasťou nášho životného štýlu. Tak prečo hneď nezačať? Trebárs prinesením obety za hriešnika vo vašom okolí. A možno aj za niekoho v rodine. Prosme Matku Milosrdenstva, nech nám v tom pomôže.
Comments