Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.14 Miništrant oltára III.

uverejnené 7. 1. 2016, 7:35 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:35 ]
Slovo pre animátora: Služba miništrantov oltára (MO) je náročná a jej zvládnutie veľmi prispieva ku kráse liturgie. Rozdelili sme si ich činnosť, aby sme tematiku zvládli dôkladne. Zostali nám ešte zvonenia, narábanie s paténou a činnosť MO po skončení svätej omše. Tieto úlohy však môžeme zveriť aj iným miništrantom, než MO. Je to aj preto, že ak ich je viac, každý sa teší na nejakú činnosť. A ak budú všetko robiť tí dvaja, nadšenie a „pocit“ užitočnosti u mnohých opadne. Akokoľvek, dnes si priblížime zvonenie, jeho význam a techniku práce.
Cieľom je oboznámiť miništrantov s liturgickou službou miništrantov oltára.

Metodika: Spôsob ako upozorniť na nebeskú záležitosť

Materiál: Perá, zápisníky, Sväté písmo, zvonce.
Aktivita s Božím Slovom: Tému prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom, nad tým, čo zažil Eliáš. (Porov. 1Kr 19, 8-14).
(Eliáš) ...išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal, za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Eliáš bol prenasledovaný a na Horebe sa vlastne ukryl pre nepriateľmi. No Boh ho celý čas sprevádzal a tu došlo s ním k mimoriadne zaujímavému stretnutiu. Pán Boh sa k nemu blížil a Eliáš očakával, že sa prejaví v znakoch svojej moci, tak ako u predkov: v znamení víchra, zemetrasenia, ohňa a že začuje Boží hlas v hrmení. Ale Pán v tom nebol prítomný, to bolo všetko len akýsi jeho predvoj. Keď ustúpil hluk, Eliáš začuje „tichý, lahodný šum“ a neho k nemu hovorí Boh. Pred nami je zaujímavá otázka: Tak ako vlastne hovorí Boh? V hrmote, ako na hore Sinaj pri odovzdávaní Desatora, alebo v tichu...? Na Sinaji to bolo potrebné, lebo išlo o veci života a smrti. Keď dieťa vbehne do cesty, šofér silno zatrúbi, aby sa nestalo nešťastie... Takto tu musel Pán "zatrúbiť" na Izraelčanov, pretože by sa raz dva vydali na hriešnu cestu. A hrozil by im zánik! Preto im dal pocítiť, ako vážne je žiť podľa prikázaní. Ale inak Pán ľúbi hovoriť v tichu. Lebo vie, že víchor síce láme skaly, ale šepot dokáže zlomiť kamenné ľudské srdce. Vie, že od ľudí sa hrmotné slová odrážajú, vzdorujú im a neberú si ich k srdcu. Zamilovaný vždy šepká ľúbezné slová! A Pán je taký!

Ticho veľmi napomáha stretnutiu sa človeka s Bohom. Často s Pánom hovoríme slovami, ale niekedy si vystačíme aj kontaktom v tichu. Láska si postačí aj bez slov. Existuje ticho od vonkajšieho zvuku a hrmotu, ale je aj vnútorné ticho. Od vyplašených myšlienok, túžob, obrazov, filmov, od všelijakých fiktívnych bytostí... A okamihy ticha sú akoby posvätenie seba. Je to čas na nemý úžas a obdiv. Taký človek vojde do posvätného ticha. V podobnom prišiel Boh k Eliášovi. V podobnom tichu zomieral jeho Syn na kríži. Nuž a podobné ticho by malo nastať aj pri premenení v omši. Veď Boh prichádza k nám. A to v nesmierne ťažkej chvíli - keď je Boží Syn na kríži. A predsa do tejto chvíle zaznieva zvonec.

Prečo? Nuž čo s ľuďmi unavenými, čo s obrovskou masou ľudí, ktorá často dopredu na oltár ani nedovidí, ani nedopočuje...? Nevieme, ako to riešili prví kresťania, ale vieme že zvonenie na zvonec sa zaviedlo v čase, keď sa svätá omša slávila chrbtom k ľudu, po latinský, mikrofóny neboli a na oltári sa blížila najsvätejšie chvíľa: Premenenie. Aby ľudia neprespali takú dôležitú chvíľu, oznámilo sa zvukom zvonca, že ten čas, tá chvíľa už je tu.

Dnes je zvonec, ktorý sa používa v liturgii, akordický zladený a estetický upravený. Má vždy tajomný zvuk. Pretne čas, staré myšlienky... Vzpruží a upozorní na nové dianie. Aj počas omše je tomu tak. Hoci máme byť počas nej stále sústredení, poznáme sa. Myšlienka raz dva uletí niekde na dvor či do filmu. Treba sa spamätať a zvuk zvonca nám v tom chce pomôcť. Avšak pamätajme, že sme vnútri posvätného času, preto aj to zvonenie má byť mystické, povznášajúce, nie vyrušujúce a nie také, žeby prinieslo ľuďom infarkt!

Myšlienky na zamyslenie: Všimli ste si, čo si mnohí ľudia cenia na kostoloch? Že je tu posvätné ticho. To ticho v kostole znie akosi tajomne. Je to premodlené prostredie a hrubé múry nás izolujú od hluku sveta. Niektorí sa nevedia tohto ticha nabažiť. Prídu do kostola a len tak si sadnú a ticho mlčia. Potom si všímajú myšlienky, ktoré skadiaľsi v nich vyvierajú. Hádajú, kde sú ich zdroje. Triedia ich. Zrazu zistia, že niektoré sú sväté a niektoré divoké... Doniesli si v sebe svet zvonka, zvuky z televízie, ulice, videohry... Ak sa ich zbavia, vchádzajú hlbšie do seba. Možno sa objavia strachy, nálady... Ale ak aj to prerazia, zrazu zaznie tichý Pánov hlas. Prináša pokoj, povzbudenie, ubezpečenie o láske, výzvy ku konaniu dobra,... No najblaženejšie je spočinutie s ním v tichu. Ako nepríjemne zrazu pôsobí, keď niekto dobehne do kostola s hrmotom, akoby ho naháňali divé svine. Všetko je preč. Ale ak si toto ticho aspoň raz zažil, opäť po ňom zatúžiš. Lebo je nádherné a cítiť v ňom Pána. Nepochybujem, že si urobil už veľa pokusov zo všelijakými prehrávačmi... Ale skúsil si aspoň raz urobiť dobrodružstvo ponorenia sa do ticha a pretrvanie v ňom? Už si dosť veľký, aby si to zažil. Držím ti v tom palce.

Aktivita na stretnutie: Oboznámime chlapcov kedy sa vo svätej omši zvoní. Je to pred pozdvihovaním a potom pred označením Pána: „Hľa Baránok Boží,...“ (No niektorí zvonia ako o „dušu“ aj počas podvihovania.) Povieme im pravidlá, aké pri zvonení platia. Predovšetkým im zopakujeme príkaz, že sa počas omše nikdy nedohadujú, kto bude zvoniť. Je to veľmi nedôstojné, ak sa miništranti bijú o zvonec! Ak sú vpredu, pútajú pozornosť všetkých ľudí a keď v najsvätejšej chvíli urobia zmätok, posvätná atmosféra je stratená! Zvonár sa určí vždy dopredu, pri rozdeľovaní služieb. Má to byť miništrant, ktorý bude blízko zvonca. Miništrantom môžeme zdôrazniť aj to, že kňaz tieto chvíle chce prežiť veľmi sústredene a zbožne, preto sa nečudujme, že ak sa nevieme správať, môže nás aj pokarhať, či vyťahať za uši?! Ešte jedná dôležitá vec. V mnohých farnostiach sa zvoní aj počas pozdvihovania. No niektorých veriacich to vyrušuje. Otázka hodná povšimnutia: Nestačilo by zvoniť len pred pozdvihovaním? Akokoľvek, rozhodnutie je na duchovnom otcovi.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Zoberte zvonce a ukážte miništrantom techniku zvonenia. Treba vedieť akým štýlom zvoniť a ako dlho treba zvoniť! (Načo zbytočne vyrušovať, však?) Chlapci nech si postupne berú zvonec do rúk a nech si precvičia predložený spôsob zvonenia - aký zvuk chceme k ľuďom vyslať. (Ak zvonia dvaja, treba zosynchronizovať ich činnosť!) 2. Nácvik si preveďte aj priamo na mieste, kde sú miništranti počas omše. Pripravte si zvonce na zvonenie a ukážte im, ako sa to robí počas liturgie. (Nuž zvonenie nie je najpodstatnejšia vec pri premenení. Nech chlapci nerobia zbytočné pohyby, zvonce nech majú blízko seba, aby sa nemuseli nakláňať, aby nestratili rovnováhu, nabúrali celý rad...) 3. Zvonec nemusí byť len pri oltári! Zvuk počuť aj z iného vhodného miesta, vidieť na zvonení niet čo! V centre je Eucharistia. Miništrant sleduje gestá kňaza a zvonenie musí spustiť "presne" na sekundy! Pri bratí i odkladaní zvonca postupuje opatrne, aby nevydával poplašné zvuky. Niekde majú v kostole namiesto zvoncov gong. Aj túto techniku treba precvičiť! 4. Navrhujeme urobiť si s chlapcami test na tému ticho. Ako vnímajú miništranti ticho? Test im všeličo napovie. Čítajte otázky a oni nech si píšu odpovede.

1. Keď ráno vstaneš, zvykneš: A) zapnúť rádio, B) pomodliť sa, C) sedieť na posteli.
2. MP3 prehrávač máš zapnutý: A) výnimočne, B) podľa okolnosti, C) vždy keď sa dá.
3. Hudba ťa pri štúdiu: A) ruší, B) upokojuje, C) povzbudzuje.
4. Tvoj obľúbený nástroj je: A) bubon, B) trúbka, C) husle.
5. Tvrdý rock je: A) pohladenie duše, B) prostriedok na odplašenie hlodavcov, C) úľava.
6. Úplné ticho ťa: A) obohacuje o myšlienky, B) vyrušuje, C) je neznesiteľné.
7. Máš naraz pustených viacero technických prostriedkov? A) áno, B) ako kedy, C) nie.
8. Niekto z rodiny ti stišuje rádio? A) neopovážia sa, B) ako kedy, C) nemusia, je tichšie.
9. Keď si ticho, tak: A) urovnáš si myšlienky, B) nevieš čo máš robiť, C) mne ticho nehrozí.
10. Často sa ti stáva že, zaspávaš: A) pri televízore? B) pri čítaní knihy, C) ľahneš a spíš. 

Vyhodnotenie - body: 1. A0, B2, C1; 2. A2, B1, C0; 3. A1, B2, C0; 4. A0, B1, C2; 5. A1, B2, C0; 6. A2, B1, C0; 7. A0, B1, C2; 8. A0, B1, C2; 9. A2, B1, C0. 10. A0, B1, C2.

17-20 bodov: Keď treba, vieš biť v tichu a ticha sa nebojíš. K umeniu mlčať patrí aj ponoriť sa do vnútorného ticha. Nauč sa krotiť rôzne tendencie svojho bytia aby si započul Boha.

8-16 bodov: Vraví sa, že každý človek denne 20 minút "blbne". A to aj preto, že nemá ticho. Akokoľvek, viac ticha by ti veľmi prospelo. Dá sa v ňom ponoriť do seba a veľa objaviť!

pod 8 bodov: Človek by mal byť denne aspoň pol hodiny v tichu, sám so sebou. No tebe to nehrozí. Prebieha proces rozobratia tvojho vnútra?! Odporúčam ti dobrodružstvo ticha.

Predsavzatie: Vypnúť počítač, mobil a dožičiť si cez deň aspoň pol hodiny ticha.

Príbeh. 
Na dnes vlastne dva. Svätý Simeon Stilita žil 40 rokov na púšti. Pozoroval nádhernú nočnú oblohu, jej žiarivé hviezdy, dokonalosť stvorenia i to ako všetko dôkladne do seba zapadá a všetko tu na zemi má zmysel. V tichu, modlitbe a uzobraní prežil celý svoj život. No s radosťou každú hodinu otvoril okienko svojej malej chyžky a nadšene zvolal: „Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“ Takto chcel vyjadriť vďaku nebeskému Otcovi za zázraky, ktorými ho obklopil.

Iný prístup k životu mala svätá Terézia Ježiškova. Keď počas rekreácie v kláštore u karmelitánok chýbala, sestry boli veľmi sklamané a hovorili: „Dnes nie je s nami sestra Terezka, dnes sa nebudeme smiať. Terezka totiž sypala vtipy ako z rukáva.“ Ale keď bolo potrebné stíchnuť, dokázala to mimoriadne pohotovo. Humor i tichá zbožnosť sú atribútmi opravdivej svätosti.

Nuž a svätá Edita Steinova hovorievala, že ak niekto chce vstúpiť do Karmelu, musí mať dobrú chuť, pokojný spánok a veselú povahu. V jednom zo svojich listov písala, že nikde inde sa tak nenasmiala, ako na rekreácii v Karmeli. A pritom karmelitánska rehoľa má veľkú tradíciu života v tichu.

Čo tým chceme povedať? Miništrant by mal mať rozvinutú jednu veľmi dôležitú schopnosť. Vycítiť, kedy sa treba smiať a kedy vojsť do ticha. A ak dokáže v radosti i v tom tichu rýchlo nájsť Pána, je na dobrej ceste. Skúste sa v tom cvičiť.
Comments