Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.13. Miništranti oltára I a II. (MO)

uverejnené 7. 1. 2016, 7:32 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:32 ]
Slovo pre animátora: Na stretnutí si priblížime, ako majú Miništranti oltára I. a II. (MO I. a II.) zvládnuť svoju službu počas svätej omše. Minule sme ich sledovali od úvodu liturgie a zanechali sme ich v okamihu, kedy na oltár priniesli kalich a obetné dary. No ich úloha tým nekončí a čakajú ich ďalšie povinnosti. Dnes pokračujeme v ich opise. Aby sme MO však len nevideli ako "zúfalo" pobehujúcich mladíkov v presbytériu, v zamyslení si predstavíme oltár ako obetný stôl. Miništranti majú reprezentatívnu úlohu: obsluhovať pri ňom.
Cieľom je zoznámiť sa s ďalšími úlohami, ktoré majú ovládať miništranti oltára.

Metodika: Obsluha pri kráľovskom stole

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, kalich s paténou, purifikatóriom, kalichovým vélom, ampulky s vínom a vodou, zvonček, patény.
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie môžeme začať čítaním evanjelia: Jn 13, 3-15.

Ježiš vo vedomí, že mu dal Otec do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“ Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!“ Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.“ Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.“Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: »Učiteľ« a: »Pane« a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Na Blízkom Východe a vôbec v Oriente venujú ľudia stolovaniu veľmi veľkú pozornosť. Ide o slávnostné chvíle, počas ktorých vládne dobrá atmosféra, uvoľní sa napätie, dohadujú sa rôzne obchody, uzatvárajú sa zmluvy... Aj Pán Ježiš sa pred svojim umučením rozhodol stolovať a usporiadať rozlúčkovú hostinu, poslednú večeru. Chcel na nej vykonať niečo nesmierne dôležité. Niečo, čo zásadne ovplyvní budúcnosť apoštolov, ba celého ľudstva. Náš Pán tu chcel ustanoviť Novú a večnú zmluvu. Keďže každá zmluva musí mať aj svoj obsah, teda na čom sa stránky dohodnú, preto Ježiš mal v úmysle dať ľuďom aj obsah tejto zmluvy. My už vieme, že je to prikázanie lásky. Na tejto večeri mu ešte išlo o vykonanie ďalšieho obrovský významného činu: rozhodol sa vysvätiť apoštolov za kňazov. To boli hlavné dôvody, prečo mu veľmi záležalo na pokojnom priebehu slávnostnej večere.

Aby všetko dobre prebehlo, poslal už poobede dvoch apoštolov pripraviť miestnosť, prestrieť stolovanie, zabezpečiť jedlo... Apoštoli sa snažili, takže keď ich priatelia vošli do miestnosti, zdalo sa, že je všetko pripravené... Ale nebolo to tak. Apoštoli neboli pripravení! Iste boli hladní, ale to ich neospravedlňovalo zápasiť o dobré miesta! Prinajmenšom to bolo netaktné! Takže keď to Ježiš videl, rozhodol sa dať im ponaučenie. Zobral si zásteru, džbán vody a začal im umývať nohy. Predstavte si, aké tie museli byť špinavé... Ponožky sa tam nenosili, celý deň bol všade prach a špina... To všetko sa zmiešalo s ľudským potom... A Ježiš sa takýchto nôh začína dotýkať a umývať ich. Peter pochopil o čo ide a tak vzrušene skríkol: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!“

Pravdu povediac, dostal šok z Boha. Čo to znamená? Nuž uvedomil si, kto je Ježiš: Nádherný, Vznešený, Pán všetkého, Mesiáš, Boh... A potom pozrel na svoje nohy a uvedomil si kto vlastne je: neohrabaný človek, ktorý zápasí o miesto, hriešnik plný špiny,... A tie jeho nohy sa podobajú na jeho vnútro. A Pán sa ide nimi zaoberať. Nie, to mu nedovolí! Ale Ježiš ho upozorňuje, že v tomto čine ide o omnoho viac. Ide o obraz Boha, ktorý sa takto k nám skláňa a chce z nás zmazať všetku špinu hriechu. Hej, až taký pokorný, ponížený a láskavý je náš Boh. A Peter to začína chápať. V duši sa mu objavuje údiv, plač, vďačnosť i láska. Kto pochopí tento obraz umývania nôh, ten začína chápať kto je náš Boh. A aká sila je v pokore. Vlastne týmito stavmi v duši človeka sa dá odhaliť a zacítiť veľkosť, krása i dobrota nášho Pána Boha.

Myšlienky na zamyslenie: Svätú omšu môžeme chápať aj ako hostinu, ktorá sa odohráva pri dvoch stoloch: Pri stole Slova a pri stole Obety. Na jednom sa podáva pokrm Božieho Slova a na druhom Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista. Oltár je stôl okolo ktorého sa zhromažďujeme. Je to úplne podobné, ako vtedy, keď Pán zhromaždil okolo stola apoštolov pri poslednej večeri. Tak ako vtedy, aj teraz nás sám Pán pozval na hostinu a my sa môžeme nasýtiť Božským pokrmom. Čo z toho máme? Na omši aktualizujeme svoju krstnú zmluvu, a ak sa budeme sýtiť jeho Slovom a Eucharistiou, budeme sa meniť na bytosť schopnú žiť v nebi. Stolovanie s Bohom je niečo nepredstaviteľné, ale z jeho lásky možné. A my si to možno ani počas omše neuvedomujeme. Často zostaneme len pri symboloch a to podstatné zostane pred nami zahalené, lebo nevieme preniknúť hlbšie do veci, ktoré sa pred našimi očami odvíjajú. Je to tak trochu zakódované, ale my si v témach stále pripomíname, že Písmo, liturgiu, musíme vedieť odkódovať. Zvlášť miništranti by mali byt v tom majstri! Nuž odteraz nech nám zostane aspoň to, že si treba vážiť obetný stôl, oltár, ktorý je centrom našich bohoslužieb a je najdôležitejším miestom v kostole. Veď v omši k nám na oltár prichádza živý Ježiš pod spôsobom chleba a vína. A miništrant oltára obsluhuje pri tomto stole!

Aktivita na stretnutie: Minule sme si už rozobrali niektoré úlohy miništrantov oltára (MO). Dnes pokračujeme a nedokončíme to. :-) Je toho veľa, čo majú zvládnuť... No pripomenieme si, kam sme sa dostali: Povedali sme si, že majú úlohu ešte pred omšou zaniesť kalich, obetné dary i ampulky (vodu) na určené miesto. Uviedli sme, ako kráčajú v sprievode a zaujmú miesta blízko pri stolíku. Po skončení Modlitby veriacich môžu veriaci prinášať obetné dary, preto MO idú s kňazom dopredu a pomáhajú mu tieto dary odoberať. Ak obetný sprievod veriacich nie je, sami prinášajú hostie, víno a vodu zo stolíka. Ďalší ich postup očíslujeme: 1. Miništrant oltára I. (MOI) prináša na oltár kalich a rozloží ho. 2. MOII donesie ampulky s vodou a vínom. Sníme z nich lavabo! 3. MOI podáva kňazovi paténu, respektíve inú liturgickú nádobu s chlebom. 4. MOII podáva kňazovi ampulku s vínom. Ten ho naleje do kalicha a MOII medzi tým pripraví aj ampulu s vodou. Podá ju kňazovi ale tak, aby ju ten mohol chytiť za uško. (Z praktických dôvodov je to najlepšie.) Kňaz dokončí prípravu obetných darov. MOI i MOII medzi tým musia urýchlene zvládnuť ďalšie úkony. 5. MOI zoberie do rúk lavabo a mierne ho roztiahne. 6. MOII zoberie ampulku s vodou. Kňaz sa k nemu nakloní a dáva si poliať ruky vodou. (Ide o symbol jeho očistenia priamo premenením.) MOII leje vodu rozvážne. Nie z výšky, ani veľa, ani málo. Ampulku má v pravej ruke a v ľavej nádobku, ktorá túto vodu zachytáva. Leje teda tak, aby neurobil pod sebou kaluž!! 7. MOI je pripravený s vystretým lavabom a čaká kedy si kňaz doň utrie ruky. 8. Po akcii miništranti zoberú ampulky i lavabo a odnesú ich na bočný stolík. 9. MOI dôkladne poskladá lavabo a položí ho na ampulky. 10. Potom sa obidvaja miništranti vrátia na určené miesto.

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Dnes je opäť veľa situácii na precvičenie. Tak pohyb, pohyb... :-) Jeden z prítomných pomaly číta predchádzajúce inštrukcie a animátor nech ich postupne predvádza. Potom, čo to chlapci uvidia, príde rad na nich. Nech si jednotlivé liturgické úkony dôkladne precvičia. (Animátor plní funkciu poradcu.) Pomaly, času máte dosť. Dobre vykonanie úkonov predpokladá osvojenie si jednotlivých ťahov! 2. Miništranti oltára majú v liturgii veľmi dôležité funkcie. Veď si len predstavte, ako sa musia cítiť obsluhujúci na nejakej oslave, kde je predseda vlády, prezident či kráľ... A tu, v omši obsluhujú pri stole, kde je sám Boh. Živý Boh! Ak sa pozrú na svoje ruky či nechty... Sú čisté? Nie sú ako ruky baníkov? Viete ako to strašne pôsobí, keď sú na oltári biele plachty, biele lavabo... a ich ruky sú ako ruky družstevníka, ktorý práve vyviezol na pole hnoj? Strašné! Pri výbere kto bude miništrant oltára by mohla byť jedna z podmienok: mať čisté ruky. Nuž a ani netreba pripomínať, že obsluha má stať rovno, netackať sa, pri pohybe nerobiť tanečné figúry... 3. Miništranti oltára "vidia" ešte viac než ostatní veriaci či miništranti. Sú totiž veľmi blízko pri "centrálnom" dianí. Už sme spomínali, že mnohé liturgické úkony kňaza majú vedieť dekódovať. Je to najmä preto, aby lepšie prežívali udalosti svätej omše. Skúste s chlapcami rozprúdiť debatu na niektoré symbolické úkony. Napríklad: Prečo leje kňaz kvapku vody do kalicha? (Víno "má silu", symbolizuje Božskú prirodzenosť Pána Ježiša. Voda zase ľudskú prirodzenosť. V kalichu sa spoja, vytvoria celok. Pán Ježiš teda prijal ľudskú prirodzenosť. V tej kvapke vody sme vlastne aj my "slabí ľudia", ktorí sa chceme naveky spojiť s božstvom Pána Ježiša...) Aké slová pri tom hovorí kňaz? Čo znamenajú? 4. S miništrantmi riešte aj niektoré praktické záležitosti. Napríklad: Čo robiť, ak by sa objavila muška v ampulke s vínom, alebo s vodou? Alebo ako postupovať, keby tam bola nejaká špina? Trebárs kus kôrku zo štupľa? Pozorne počúvajte nápady chlapcov a nakoniec urobte múdre riešenie. (Upozorníme kňaza čo sa stalo... Ak je víno veľmi znečistené, môžeme ísť do sakristie a vymeniť ho...) Sú aj iné udalosti, ktoré potrebujú krízové riešenia. Poznáte ich?

Predsavzatie: Môže byť veľmi praktické: Dbať na hygienu rúk.

Príbeh: 
Pán Fleming, škótsky roľník započul zúfalé volanie o pomoc. Utekal k močiaru odkiaľ sa ozýval hlas. A tu zbadal asi desať ročného chlapca. Bol po pás ponorený v močiari a stále sa prepadal. Neváhal. Rýchlo ho vytiahol z bahna a tak mu zachránil život.

Na druhý deň sa pri dome škóta zastavil elegantne oblečený šľachtic: „Som otec chlapčeka, ktorého ste večera zachránili. Chcem sa s vami vyrovnať...“ a už mu aj núkal veľký obnos peňazí. „Nie, nechcem peniaze.“ odpovedal pán Fleming. V tej chvíli sa vo dverách objavil malý chlapec. „To je váš syn?“ pýtal sa šľachtic. „Áno,“ odpovedal roľník hrdo. „Dovoľte, aby som ponúkol vášmu synovi rovnaké vzdelanie, ako svojmu synovi. Ak sa aspoň trochu podobá na otca, bude z neho dobrý chlap.“ I stalo sa.

Z chlapca, Alexandra Fleminga sa stal vynikajúci doktor, vynálezca penicilínu. Po rokoch syn šľachtica bol opäť v ohrození života. Dostal zápal pľúc. A čo mu zachránilo život teraz? Penicilín! A ešte dodajme, že šľachtic sa volal Lord Randolph Churchill. A jeho syn? Sir Winston Churchill. Politik, ktorý sa pričinil o porážku Hitlera.

Priatelia, život je taký, že mnohé veci v ňom hneď nechápeme. Všeličo je nám tak trochu zahalené, nevidíme súvislosti... Ale často krát ich spája akási neviditeľná niť. Dobrotivý Pán Boh ju rozvíja. A po čase vieme "prečítať" i malé udalosti a spojiť ich do veľkého celku. A s odstupom času až tak zhíkneme: Je to možné? Aj v liturgii to tak môže byť. Mnohé veci nechápeme... Ale ak sa nad nimi zamýšľame, vzniká nám nádherný celok. Áno, až tak je to dokonale rozvité našim nebeským Otcom.
Comments