Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.10. Navikulárius

uverejnené 7. 1. 2016, 7:21 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:21 ]
Slovo pre animátora:
Dnes si rozoberieme miništrantskú službu navikulára ("N"). Trochu nadnesene môžeme povedať, že ide o "dvojičku" turiferára ("T"). "Dvojičkami" sme ich nazvali preto, lebo jeden nesie kadidelnicu a druhý nádobku (lodičku), v ktorej je tymian. Títo dvaja musia chodiť spolu, pretože kadidlo bez voňavých bylín by nám neposlúžilo a ani voňavé byliny bez ohňa by nevydali svoju vôňu. Takže miništranti v týchto funkciách musia spolupracovať a byť si nablízku. Stretnutie môže prebiehať podľa našej zabehanej štruktúry.
Cieľom je povzbudiť chlapcov do štedrosti a oboznámiť ich so službou navikulára.

Metodika: To najkrajšie a najlepšie sa patrí darovať Bohu

Materiál: Biblia, pero, zápisník, tymian, kadidlo, loďka s tymianom, zápalky, drevené uhlie.
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie začneme čítaním z evanjelia. (Porov. Mt, 2 1-12).
Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť.“ A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď vo sne dostali pokyn, aby sa nevracali k Herodesovi, inou cestou sa vrátili do svojej krajiny.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Traja mudrci z východu, ľudovo nazývaní aj Traja králi si pokojne žili medzi svojimi, keď sa zrazu udialo niečo výnimočné. Čo ich vyrušilo? Niečo zvláštne videli na nebi. Vesmír sa pohol, jasná hviezda zažiarila a putovala po nebeskej klenbe. Videli to síce aj iní, ale tí od údivu len otvorili ústa a nič viac. No naši Traja mudrci to dali do súvisu s tým, čo sa šuškalo medzi národmi o židovskom ľude i o očakávaní Mesiáša. Nuž a keď to vyhodnotili, jednoznačne usúdili, že nastal čas veľkých zmien. Mesiáš, Kráľ kráľov prichádza! Rázne vstali a vydali sa zo svojej domoviny na ďalekú cestu. Smer? Za jasnou hviezdou, smerom na západ. Dorazili do Jeruzalema a vypytovali sa na podrobnosti.

No zdá sa, že tu nemali ani zdania, čo sa deje. Či počuli o Mesiášovi? Hej, vedeli, že raz príde, ale žeby tomu bolo práve teraz? Nepravdepodobné. No tí Traja stáli pred nimi, tvrdili to a vyzerali tak dôveryhodne, že sa celý Jeruzalem rozrušil. A najmä Herodes sa roztriasol. Vládca si rýchlo uvedomil, že mu v novonarodenom kráľovi vzniká konkurencia. Na to bol veľmi citlivý. Hneď prejavil záujem: Kde sa to má stať? Pýta sa to svojich znalcov Písma. Vtedajší teológovia si spomenuli na proroctvo Micheáša a hneď aj zareagovali: Má to byť neďaleko, len pár kilometrov od Jeruzalema. V Betleheme. Ale žeby teraz? Židia teda vedeli o mieste, "pohania" o čase. A keď to dali dokopy, vzišli súradnice najdôležitejšej svetovej udalosti. Istotne viete ako to ďalej prebiehalo. Už čoskoro vyšli najavo úmysly sŕdc. Herodes vraždil, mnohí číhajú na život Ježiša, obyčajní ľudia sa nesmierne radujú... A ty?

My si však všimnime dary, ktoré priniesli mudrci. Oni totiž majú hlboký symbolický význam. Veď aj my, keď niekomu niečo kúpime na narodeniny, tak to súvisí s obdarovaným. Veď načo by sme kupovali babke hokejku, sestre motorovú pílu, otcovi varechu a mame hasák či francúzsky kľúč? Každému predsa darujeme darček, ktorý mu urobí radosť, ktorý ho charakterizuje. Tak aj teraz vidíme medzi darmi a obdarovaným súvis.

Mudrc, ktorý priniesol Ježiškovi zlato ho uznáva za kráľa. Veď zlato a králi išli vždy dokopy. Ten druhý, ktorý daroval dieťatku kadidlo, ho uznával za Boha. Veď kadidlo sa v Oriente vždy obetovalo iba bohom. Jeho vôňa bola tak cenená, že bola vyhradená iba bohom. Nuž a tretí mudrc obetoval vzácnu masť, myrhu. Tou sa natieralo mŕtve telo významných ľudí. Ak to všetko pospájame, tak vidíme, že reč symbolov je takáto: Malé dieťa v jasličkách je Kráľom, Bohom a bude za nás trpieť. I všetko sa v naplnilo. Nuž a rozprávanie môžeme dokončiť poznámkou, že tieto dary veľmi pomohli svätej rodine pri jej úteku do Egypta.

Myšlienky na zamyslenie: Tí Traja boli ozaj veľmi múdri ľudia. Vedeli čítať v znamení čias, teda vedeli dešifrovať, čo sa deje v spoločnosti. A to, čo pochopili za správne, ihneď uvádzali do praxe. Všetci mudrci mali aj ďalšiu krásnu vlastnosť. Spájala ich štedrosť. Traja králi nešetrili na daroch. Ježiškovi priniesli to, čo malo v tú dobu najväčšiu cenu: zlato, kadidlo a myrhu. Máme sa čo učiť od týchto Troch. Ich postoje sú výzvou aj pre nás. Ak ide o záležitosť samého Boha, nešetrime námahou, pohnime kostrou, vstaňme a vyberme sa na cestu, komunikujme a buďme štedrí. Nebojme sa darovať Bohu to najlepšie čo máme. Tak čo mu daruješ? Ja by som o niečom peknom vedel. Urob mu darček zo seba. Zušľachti sa. A práve kadidlo s tým v liturgii súvisí. Ako? O chvíľu...

Význam kadidla v liturgii: Prehĺbme si vedomosti, čo znamenajú jednotlivé elementy:

a) kadidlom sa vzdáva Bohu úcta a velebenie;
b) rozžeravený oheň je znakom blízkosti Boha (Ex 1, 13);
c) vôňa kadidla je znakom Božej láskavosti a vyhasnutia Božieho „hnevu“ (Gn 8, 21);
d) stúpajúci dym kadidla bol znakom zjavenia sa Jahveho (Iz 6, 4);
e) vznášajúci dym sa chápe ako povznášanie sa modlitby pred Boží trón (porov. Ž 141);
f) incenzácia veriacich zdôrazňuje ich hodnosť Božieho ľudu, ktorý je chápaný ako živá Božia svätyňa a živé duchovné oltáre;
g) kadidlo je jedným z elementov radosti, vytvára sviatočnú atmosféru, prenáša prítomných do sveta "nadprirodzenej" skutočnosti.

Aktivita na stretnutie: Chlapcom vysvetlíme úlohu navikulára. Jeho názov pochádza z latinského slovíčka "navis", čo znamená loďka. Teda navikularius je miništrant nesúci loďku. Čudujete sa, akú loďku to len môže ten miništrant vláčiť? Ľudkovia, tá loďka je vlastne malá kovová nádobka v tvare lodičky. A v nej je tymian. (Patrí sa, aby ste svoj prejav demonštrovali názornou ukážkou. Preto si zoberte do rúk nádobku s tymianom. Otvorte jej vrchné veko a ukážte miništrantom aj jej dutý priestor, kde je tymian.) V nádobke je aj lyžička. Jej rukoväť trčí cez malý otvor vo veku. Lyžička je dôležitá pre naberanie tymianu. S jej pomocou sa nasype do kadidelnice. Tento úkon však robí poväčšine kňaz.

Potom si rozoberte povinnosti turiferára ("T") a navikulára ("N") počas omše. Tu sú:

1. Pred omšou sa opýtajú celebranta, kedy sa bude používať kadidlo. "T" a "N" ho majú pripravené. (Zapálený oheň a dostatok žeravého uhlia v ňom. V loďke má byť dosť tymianu!)
2. Pred začatím sprievodu "T" a "N" pristúpia k celebrantovi, aby ten nasýpal kadidlo do kadidelnice. V sprievode idú "T" a "N" na čele, teda ešte pred krížom.
3. Pred oltárom si kľaknú (alebo sa hlboko poklonia). Keď kňaz pobozká oltár, "T" a "N" prichádzajú k nemu, aby nasypal tymian. "T" mu dá kadidelnicu a keď kňaz obchádza oltár, "T" a "N" idú s ním po obidvoch stranách. Ukláňajú sa s ním pred krížom i pred oltárom. Po okadení "T" berie kadidelnicu a s "N" ide s ňou do sakristie. Potom sa vrátia na svoje miesta.
4. Na začiatku spevu Aleluja, "T" a "N" pristupujú k celebrantovi, aby nasýpal kadidlo. Potom idú k ambone. Po oznámení "Čítanie zo...", "T" podáva tomu kto číta kadidelnicu. Po skončení evanjelia odnášajú kadidelnicu do sakristie a vracajú sa na svoje miesta.
6. Pred umývaním rúk (lavabo) prichádzajú k celebrantovi, aby nasýpal kadidlo. Sprevádzajú ho pri okiadzaní oltára. Potom "T" okiadza celebranta (i koncelebrantov ak sú) a ľud. Následne idú aj s kadidelnicou na svoje miesto v presbytériu a čakajú. (Ak nie je okiadzanie po premenení, kadidlo odnesú do sakristie a urýchlene sa vrátia na svoje miesto.)
7. Počas epiklézy (modlitby kňaza s vystretými rukami nad obetnými darmi) "N" nasype kadidlo a potom "T" a "N" si kľaknú pred oltár. Keď kňaz ukazuje ľudu Najsvätejšie Telo a Krv, okiadzajú ho. Po odnesení kadidla do sakristie sú až do konca svätej omše na svojich miestach v presbytériu. Na záverečný sprievod sa kadidelnica neprináša. Už to všetko cvičíte?

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Ešte sa zvlášť povenujte základným úlohám navikulára. (Po pridelení úlohy skontroluje, či je v nádobke dostatok tymianu. V prípade potreby zabezpečí jeho doplnenie. Má poznať štruktúru omše i časti, kedy sa používa kadidlo. Lodičku má správne niesť. Vo vhodnej chvíli podá kňazovi otvorenú nádobku. Lyžičku nezapotroší, ale má ju pripravenú v nádobke. Čaká, kým kňaz naberie kadidlo a požehná ho. Pozor, kňaz môže tymian nabrať aj viac krát. Potom "N" nádobku jemne uzavrie a dbá, aby sa z nej tymian nerozsýpal. Všetko robí dôstojne.) Postupne dáme každému chlapcovi nádobku do rúk, aby sa zoznámili s jej konštrukciou i s jej manipuláciou. 2. Z prítomných miništrantov vyberieme dvojice, ktoré by mohli funkciu turiferára a navikulára zvládnuť. Medzi výberové kritéria patrí zodpovednosť, spoľahlivosť, praktická zručnosť, prirodzená chôdza ako aj primeraná výška chlapcov. (Aby v sprievode neboli ako dlhý a široký.) 3. Rozložte oheň v kadidle (na vhodnom mieste!!!), zoberte si trochu tymianu a vnímajte vôňu tejto látky. Po chvíli rozprúďte dialóg, čo vám pripomína? Povedzte si, aké máte pri tom pocity. Nakoniec miništrantom ukážte, ako sa odkladá kadidlo. (Nedávame ho horúce do skrine, ani k horľavým látkam! Dbáme, aby v ňom nezostal žeravý uhlík. Popol vysypeme na určenom mieste...) 4. Podľa smerníc Rímskeho misála sa kadidlo vo svätej omši môže použiť: a) pri vstupnom sprievode, keď sa ide k oltáru; b) na začiatku omše na okiadzanie kríža a oltára; c) v sprievode k Evanjeliu a pred jeho prednesom; d) počas obetovania na okiadzanie obetných darov, kríža, oltára, kňaza i ľudu; e) pri pozdvihovaní premenenej Hostie a kalicha po premenení. Hoci to bude trvať dlhšie, je dôležité opäť si precvičiť s miništrantmi každú z uvedených situácii.

Predsavzatie: Prines Pánovi v modlitbe ako obetu seba. Povedz mu, že sa mu oddávaš.

Príbeh
Istotne ste počuli o násilí, ktoré sa na kresťanoch pácha aj v súčasnosti. Tak ako v dávnych časoch, aj teraz niektorí ľudia ich zabíjajú len preto, že sú kresťania a že sa nevzdávajú svojej viery. Britský cirkevný hodnostár Andrew White priniesol na konci roku 2014 smutnú správu z Iraku. V tejto hrôzou sužovanej krajine islamisti popravili štyri deti. Ako k tomu došlo? Keď teroristi dobyli územie, na ktorých žili kresťania, dospelým sa ihneď začali vyhrážať: „Ak nepodpíšete, že prestupujete na islam, zabijeme vám všetky vaše deti.“ Zúfalí rodičia sa obávali toho najhoršieho. V inej situácii džihádisti už od malých detí žiadali, aby prestúpili k moslimom. Robili na nich tvrdý sústavný nátlak: „Vzdajte sa Ježiša a nasledujte islam!“ Deti to odmietli so slovami: „Máme radi Ježiša, vždy sme ho milovali, vždy ho budeme nasledovať. Ježiš bol vždy s nami.“ Teroristi nátlak stupňovali a vyhrážali sa im rôznymi hrozbami. Odpoveď deti však bola prekvapujúca: „Nie, to nemôžeme.“ Reakcia islamistov bola zúrivá a nezmyselná. Krátko na to deťom sťali hlavy. Všetky mali menej ako 15 rokov. Strašné, čo dokáže človek, ak do seba pustí zlého a nechá ho cez seba konať.

Chlapci, hrdinovia ešte nevymreli. Títo obetovali Bohu to najdrahšie. Svoje životy. Sú to novodobí mučeníci a Pán si ich istotne zobral k sebe, kde už prežívajú blaženosť. Ale ich čin je aj výzvou pre nás. Akoby sme zareagovali my? Jeho miništranti? Niekto zomiera naraz a niekto sa postupne obetuje Bohu v službe iným. Je to tak aj v tvojom prípade? Alebo...?
Comments