Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.06. Kruciferárius – nosič kríža a lásky

uverejnené 7. 1. 2016, 7:05 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:05 ]
Slovo pre animátora: Len pripomínam, že v tohto ročných témach sledujeme sviatky Panny Márie a keď ich momentálne niet, tak si rozoberáme všetko čo patrí k ich oslavám. Teda chceme zvládnuť slávnostný sprievod i činnosť základnej miništrantskej skupiny. Po predstavení liturgickej procesie, jej významu i priebehu si dnes rozoberieme akú úlohu v nej má kruciferárius. To je miništrant, ktorý nesie kríž. Nuž a tak ako vždy, nepôjde nám len o suché konštatovanie ale aj o to, aby téma bola „duchovnou potravou“ pre miništrantov.
Cieľom stretnutia je uvedomiť si vznešenosť kríža a vedieť ho správne niesť.

Metodika: Znak lásky je vždy v čele sprievodu

Materiál: Sväté písmo, kríž, perá, zápisníky.

Aktivita s Božím Slovom: V úvode si pripomenieme ako niesol kríž Pán Ježiš. Prečítame si úryvok z evanjelia (Mt 27, 31-37), ktorý hovorí o Ježišovej statočnosti a chrabrosti.
Keď sa mu (Ježišovi) naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimona. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: V Ježišových časoch sa k poprave používalo viacero druhov kríža: vklinený s jedným predlženým ramenom, kríž v tvare T, kríž v tvare ypsilona Y a aj v tvare písmena X. Kríž bol v tých časoch symbolom najvyššej potupy a trestu. Smrť ukrižovaním bola preto vyhradená len najväčším zločincom a otrokom. Hrôza umučenia a smrti na kríži bola tak drasticky vrytá v mysliach ľudí tých čias, že ju vtedajší spisovatelia ani dopodrobna neopisujú. Ukrižovanie sa robilo blízko ciest, na križovatkách alebo na miestach, kde sa pohybovalo veľa ľudí. Bola to výstraha otrokom a zločincom ako skončia, ak neprestanú s konaním zla.

Pred ukrižovaním bol odsúdenec najprv bičovaný a potom si sám niesol kríž až na miesto popravy. Pred ním niesli tabuľku na ktorej bola napísaná jeho vina. Tu potom zavesili na kríž. Na mieste popravy nešťastníkovi najprv pribili ruky, potom nohy. Nato kríž zdvihli aj s telom a osadili ho v pripravenej jame. Týmto trhnutím vznikali v tele obeti obrovské bolesti. Smrť však nenastala ihneď, ale odohrávalo sa dlhé trápenie, ktorému sa prizerali rôzni diváci. Po ukrutných bolestiach prišla smrť, ktorá bola v dôsledku vykrvácania, horúčky z rán alebo udusenia... Doba to bola krutá, pretože kati sa snažili, aby utrpenie trvalo čo najdlhšie. Aj preto dávali odsúdencom pod nohy podperu. Pribitý klátik, na ktorom sa mohli nešťastníci nadýchnuť smrteľný zápas predlžoval. Nuž a ak to predsa len trvalo pridlho, odsúdencovi polámali kosti. Potom sa zvyklo celé hrozné divadlo ukončiť tým, že sa telo pochovalo a nástroje umučenia sa hodili do jamy a zasýpali sa hlinou. Alebo nechali sa len tak.

A takouto hroznou smrťou zomrel za nás Pán Ježiš. On, nevinný podstúpil otrockú smrť, aby sme my, otroci hriechu mali večný život. Niet väčšej lásky než je tá, ktorú nám preukázal Boh - Ježiš Kristus. Touto svojou láskou posvätil aj kríž, takže ten sa stáva symbolom spásy. Ale to muselo prejsť ešte veľa času. Mnohí ľudia museli pochopiť čo to je pravá láska. Hľadali príčinu, prečo Ježiš až takto zomrel? Čo je na tomto svete také cenné, keď obetoval za to svoj život? A prečo to urobil dobrovoľne? Odpoveďou im vždy bolo slovo láska. A ľudia ju začali objavovať i chápať. V spleti egoistických sebalások sa vynorila čistá, obetavá láska Pána Ježiša a kríž túto lásku odhalil. Veď ako len musel Kristus milovať, keď sa dal za nás ukrižovať. A práve šírením týchto myšlienok sa postoj ku krížu začal meniť.

A ešte niečo sa mimoriadne udialo. V roku 312 sa odohral medzi Konštantínom a Maxenciom, rozhodujúci boj o rímsky trón. Hoci Konštantín mal menej vojska, v noci pred bitkou dostal znamenie, že v znamení kríža zvíťazí. Preto rýchlo dal zhotoviť vojenské zástavy s týmto symbolom a skutočne. Skoro prehratú bitku vyhral. Cítil, že sa okolo neho dejú mimoriadne veci a že nastal čas darovať kresťanom slobodu. Urobil to v roku 313. A hneď aj vydal rozkaz, že už nikto viac nesmie byť v Rímskej ríši ukrižovaný. Postupne sa, po niekoľkých generáciách od ukrižovania Pána Ježiša, znak potupy stáva najrozšírenejším symbolom kresťanstva. Kríž sa začal sa objavovať všade. Vytesávali ho do kameňa, do prahu dverí súkromných domov i kostolov, vztyčovali ho na strechách domov, razili ho na mince, ozdobovali nim šaty, poháre, taniere... Dávali ho na cisárske koruny i kráľovské žezla.

V liturgických úkonoch sa začali používať špeciálne kríže na požehnanie. Boli upevnené na žrdiach, ktorými kňazi žehnali ľud. Neskôr biskupi začali nosiť kríž na hrudi. Vyjadrovali tým, že Ukrižovaný je blízko ich srdcu a že ho milujú ako nášho Spasiteľa. Aj v dnešných časoch patrí krížu dôstojné miesto. Pri bohoslužbách sa nesie vždy v čele sprievodu. A tak je to správne. Láska musí byť vždy na prvom mieste.

Myšlienky na zamyslenie: Skúsme sa pozrieť na svoj osobný vzťah ku krížu. Možno nám k tomu pomôže aj táto milá udalosť, ktorá sa stala v istom malom Slovenskom mestečku. Miništrant Maťo išiel študovať do mesta. Bude bývať na internáte a sám je zvedavý ako to zvládne. Na internete si pozrel, kedy sú v miestnom kostole sväté omše. Miništrovať chcel aj v mieste štúdiá. Potom si dal ešte kus jablkového koláča, nahodil ruksak na plecia a už už bol vo dverách. No celá rodina sa zrazu objavila pri ňom. Každý mu povedal pár povzbudzujúcich slov. A keď prišiel rad na matku, ta sa naň milo usmiala a niečo mu podávala. „Syn môj, tu máš krížik. Je na ňom Ten, ktorý ťa miluje. Nos ho vždy s láskou.“ Potom mama pobozkala Maťa na čelo. Syn jej poďakoval a rýchlo sa otočil, aby nebolo vidieť slzu v jeho oku. Veď už je chlap. Čosi ešte zahundral popod nos a už aj išiel v šíry svet.

Hoci odvtedy uplynulo už niekoľko mesiacov, vždy keď zacíti tento malý krížik na svojej hrudi, v duši mu zarezonujú slová matky: „Je na ňom Ten, ktorý ťa miluje. Nos ho vždy s láskou.“ A o to ide nielen v omši, ale aj v bežnom živote. Človek musí mať v srdci lásku a musí niekoho milovať. Nech je to na prvom mieste Ježiš. Ale potom má myslieť aj na blížneho. Istotne ste si všimli v evanjeliu Šimona z Cyrény. Ten hoci mal svoj program, predsa len úplne nezlyhal a Ježišovi pomohol. Preto nezlyhaj ani ty!

Aktivita na stretnutie: Hlavná aktivita spočíva vo vysvetlení úlohy miništranta, ktorý nesie kríž - Kruciferáriusa. Spolu s chlapcami si preberte jeho povinnosti:

1. Kruciferárius má niesť kríž úctivo a v primeranej výške. (Tak, aby ho všetci videli. Ani nie miništranta ale kríž.) Chlapcom zvýraznite myšlienku, že nesenie kríža je dôležitý úkon, z ktorého sa dá vycítiť vzťah miništranta k Pánu Ježišovi a ku kresťanstvu. Spýtajte sa ich na názor, prečo je kríž v čele sprievodu.

2. Kruciferárius prichádzajúc k oltáru nekľaká spolu s ostatnými. (Má predmet v ruke a bolo by to náročné.) Na znak úcty môže dôstojne skloniť hlavu a pokračovať k oltáru. Kríž (ak je zároveň oltárnym krížom) postaví na určené miesto. V prípade, ak je už iný kríž pri oltári, odnesie ho do sakristie. (Závisí to od aj miestnej tradície.)

3. Kruciferárius na konci svätej omše (pred prepustením ľudu) prináša kríž. (Ak je záverečný sprievod.) Postaví sa pred oltár zo strany ľudu. Je obrátený tvárou k celebrantovi a spolu s veriacimi prijíma požehnanie. Potom dôstojne skloní hlavu a odchádza s krížom v čele procesie. Ak je kríž zároveň oltárnym krížom, berie ho až po formule prepustenia a vedie odchádzajúci sprievod.

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Niesť kríž nemôže hocikto. Aké sú pravidlá? Dajte to na diskusiu pred miništrantov. Všímajte si ich postrehy a prípadne ich usmernite, aby sa rozhovor vyvíjal v správnom duchu. (Medzi kritéria môže platiť: Musí to byť miništrant, ktorý je dostatočne silný a dokáže s krížom kráčať aj dlhší čas. Musí ho stále držať v určitej výške, v rovnej polohe, bez „táckania“ a iných vyrušujúcich ťahov. A hlavne musí mať lásku ku krížu a k Pánu Ježišovi.) Po prebratí kritérií určite zo skupinky chlapcov, ktorí by to zvládli. 2. Prakticky si precvičte nesenie kríža. Určený miništrant nesie kríž a ostatní chlapci tvoria „sprievod“. Animátor urobí „supervíziu“ procesu a upozorní na nedostatky. Potom si precvičte aj prechod dverami alebo iným zníženým priestorom. Dôležité je aj zastoknutie kríža do pripraveného držiaka (ak sa umiestni pred oltárom). V precvičte si prípad, že už kríž pred oltárom máte a ten zo sprievodu odnesiete do sakristie. Sprievod si môžete zopakovať aj s iným nosičom. (Na nesenie kríža je potrebné mať v rezerve viacero miništrantov.) 3. Pripomeňte si kríže, ktoré sa nachádzajú vo vašom bydlisku. Skúste ich opísať, nájsť ich staviteľa, rok zhotovenia a nájdite aj ich hlbšiu históriu. (Istotne ide o zaujímavé príbehy, s ktorými sú tieto miesta spojené. Možno niekto na tom mieste zomrel, možno sa tam stala nejaká tragédia alebo naopak milá udalosť.) 4. A aby sme išli ešte hlbšie do tajomstva kríža, dajte chlapcom hádanku: Je pravdivá veta: „Kríž bez Krista nemá zmysel?“ Vypočujte si odpovede chlapcov. (Môže byť aj do „ucha“, alebo písomne.) Potom odpovede prečítajte a vysvetlite chlapcom zmysel vety. (Áno, veta je pravdivá. Pretože utrpenie, ktoré nie je spojené s Kristom je ubíjajúce, nič neprinášajúce. Môže byť dôsledkom hriechu. Je strašné, až neznesiteľné... Ale Kristus – Láska dáva zmysel utrpeniu. Preto máme svoje utrpenie niesť s Ježišom, s láskou a obetovať ho Bohu, aby sa „nestratilo“.)

Predsavzatie: Snažiť sa pri pohľade na kríž vidieť lásku Pána Ježiša k ľuďom.

Príbeh
Vojna zúrila a na front museli narukovať všetci bojaschopní muži. Narukoval aj rabín Bloch. Jeho jednotke velil nadporučík, ktorý bol prísny ale zároveň aj férový človek. S mužstvom znášal všetky útrapy, preto ho mali vojaci radi. Istého večera sa rozštekali guľomety a ich jednotka sa dostala pod prudkú paľbu. Keď ostreľovanie stíchlo, rabín zbadal, že vedľa neho leží nadporučík a ťažko dýcha. „Čo vám je pán veliteľ?“ Ten mdlým hlasom odpovedal: „ Som ťažko ranený... Môžeš ísť do poľného lazaretu a priniesť mi odtiaľ kríž, čo visí na stene?“ Bloch mlčal. „Máš nejakú ťažkosť?“ opýtal sa nadporučík. „Viete, ja som žid. Privediem vám radšej kňaza...“ „Nie, nie. Na spovedi som bol včera, ja potrebujem len ten kríž. Je to moja posledná vôľa. Rozumieš mi?“ Veliteľ chytil vojaka za ruku a hlboko sa mu pozrel do očí. „Vykonám pán veliteľ,“ odpovedal žid a už sa aj plazil do lazaretu. Tam sa nad požiadavkou smrteľne raneného nadporučíka čudovali a vojakovi odporúčali: „Nechaj to. Nepriateľ opäť strieľa. Je tam hotové peklo.“ Ale Bloch sa nedal: „Je to veliteľova posledná vôľa, tak prenesiem kríž aj cez peklo.“ Vojak zobral kríž a prískokmi sa pohol vpred. Horko ťažko trafil ku svojej jednotke a našiel zomierajúceho veliteľa. Položil mu na prsia kríž a zložil naň jeho ruky. Umierajúci začal šepkať: „Ježišu môj, tebe žijem, tebe umieram, tvoj som v živote i v smrti...“ A skonal. Rabín hľadel na zomierajúceho a čosi sa v ňom pohlo. Videl lásku a človeka, ktorý pokojne prijal smrť. Zobral kríž a vzdialil sa. No netrvalo dlho a zatúlaná strela ukončila jeho život. Keď ho našli, hoci bol žid, na hrudi mal kríž.

Niesť kríž si vyžaduje od človeka mať dobré srdce. Srdce horiace láskou. Pretože len tá dáva krížu zmysel. Nezabudnite na to, keď budete pozerať na kríž, alebo keď ho budete niesť v sprievode.
Comments