Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.02. Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska

uverejnené 7. 1. 2016, 6:47 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 6:47 ]
Slovo pre animátora:
Aj náš národ má deň „vďakyvzdania“ a je to deň Sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Áno, tento deň je vhodný na ďakovanie Nebeskému Otcovi i Panne Márii za všetko čo pre náš národ urobili. Ak chceme pochopiť tento sviatok, jeho súvis so Slovenskom, musíme aspoň trochu pochopiť kto je Panna Mária a kto je náš národ - aké sú jeho dejiny a dať ich do súvisu. A k tomu vám ponúkame dnešnú tému na stretnutie. Skúste to predložiť tak, aby chlapci híkli nad tajomstvami, ktoré spájajú náš národ s Pannou Máriou. A hlavne, aby sa jej s láskou odovzdali.
Cieľom je vysvetliť prečo je Mária Patrónka Slovenska a dobre osláviť tento sviatok.

Metodika: Sedembolestná Panna Mária

Materiál: Sväté písmo, misál, lekcionár, kniha Modlitby veriacich, Direktórium, kalendár.
Aktivita s Božím Slovom: Na dnešný deň sa hodí viacero čítaní z evanjelia. My si zoberieme text, v ktorom prorok Simeon predpovedá utrpenie Ježišovej Matke. (Lk 2, 33-35).
Ježišov otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Panna Mária spolu so svätým Jozefom i s malým Ježiškom prišli do Jeruzalemského chrámu. Tak, ako im to ukladalo židovské náboženstvo, obetovali svojho prvorodeného syna Pánu Bohu a priniesli zaň aj povinnú obetu. Keď vychádzali z chrámu, stretol ich staručký Simeon a predniesol zvláštne proroctvo. Predpovedal v ňom, že toto malé dieťa rozdelí ľudí, že jedni ho budú chváliť, iní mu budú odporovať. Simeon povedal aj to, že jeho Matka bude veľmi trpieť. Niet pochýb, že Mária sa veľmi zarazila a trápilo ju, čo ju bude čakať. Avšak urobila to najlepšie čo sa dalo. Celý svoj život zverila nebeskému Otcovi. No aj keď bola vyvolená, od bolesti nebola oslobodená. Dokazuje to celý jej život.

O nádherných vlastnostiach Panny Márie sme si rozprávali na minulom stretnutí. Dnes si zvýrazníme aj iné hodnoty, ktoré mala. Všimneme si najmä tie, ktoré sa u nej objavili v ťažkých situáciách. Mária mala vydrž v dobrom, statočnosť v žiali, nádej, odvahu, vieru vo víťazstvo,... a predložme aj jej sedem bolesti, ktoré sú uvedené vo Svätom písme. Súviseli so životom jej Syna. Takže dnes, keď hovoríme o jej siedmych bolestiach, myslíme tým:

1. Proroctvo Simeona v chráme („tvoju dušu prenikne meč")
2. Útek do Egypta, pretože Herodes chcel zabiť malého Ježiša
3. Strata dvanásťročného Ježiša v chráme
4. Stretnutie s Ježišom na krížovej ceste
5. Ukrižovanie a smrť Ježiša
6. Snímanie z kríža
7. Ježišov pohreb

A ako vznikala úcta k Panne Márii Sedembolestnej? Ľudia si hneď od začiatku všímali jej statočnosť, obetu i výdrž v utrpení. A teologické uvažovanie o bolestiach Panny Márie je už známe vo 4. storočí. Píšu o nich takí svätci ako Ambróz, Augustín i Efrém. Úcta sa rozvíjala najmä medzi trpiacimi ľuďmi. Ale podporovali ju aj rehoľníci a zasvätené osoby.

Známe sú aktivity Servitov – Sluhov Panny Márie, ktorí pôsobili na rôznych miestach Európy. Oni od 13. storočia výslovne šíria úctu k Sedembolestnej Panne Márii. Impulz k prehĺbeniu úcty dali husitské násilnosti a hrôzy, ktoré šírili okolo seba. Takže sa o Bolestnej Panne hovorí aj na cirkevnom sneme v Kolíne nad Rýnom v roku 1423.

Roky utekali, ale bolesti, ktoré si spôsobovali ľudia neubúdalo. Ako ich zniesť? Ako odpúšťať previnilcom? Trpiaca Mária je v tom veľkým vzorom. Preto v roku 1727 ustanovil pápež Benedikt XIII. sviatok pre celú Cirkev. Ale na rôznych miestach ju slávili v dvoch dátumoch: v piatok pred Kvetnou nedeľou a potom aj v septembri. Pius X. (1835-1914) urobil v Cirkvi liturgickú reformu a deň sviatku Sedembolestnej stanovil na 15. september.

Pre Slovákov má titul Sedembolestná veľmi dôležitý význam a preto na prosby predstavených ju Pius XI. (1857-1939), dňa 22. mája 1927 dekrétom Celebre apud Slovacham gentem (Slávna u slovenského národa stojí svätyňa) vyhlásil ako patrónku Slovenského národa. Tak navždy vložil osud Slovenska do rúk Matky Božej. V roku 1964 pápež Pavol VI. (1897-1978) vyhlásil dekrétom "Quam pulchra" našu svätyňu v Šaštíne za "basilica minor"- menšiu baziliku. A v roku 1966 ten istý pápež potvrdil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú Patrónku Slovenska. V iných krajinách sa sviatok nazýva Bolestná Panna Mária (Virgo Maria Dolorosa). Ale prečo si naši predkovia vybrali za patrónku práve Sedembolestnú? Vnútorný súvis Sedembolestnej so Slovenskom je takýto: Na Slovensku máme množstvo udalosti, ktoré boli veľmi bolestivé, ale cítime v nich aj pomoc Panny Márie. Prejdime si v rýchlosti veľké udalosti, v ktorých sa naše životy spojili s jej pôsobením.

Úctu k nebeskej Matke k nám priniesli svätí Cyril a Metod. Niet sa čomu ani čudovať. Veď prišli z oblasti, kde bola láska k Panne Márii veľmi veľká. Počas ich pôsobenia sa mariánska úcta rozšírila, takže aj keď sa Veľká Morava rozpadla, viera zostala. Hoci nám hrozila asimilácia od iných národov a naša reč bola v ohrození, vďaka slovenskej modlitbe ruženca a iných modlitieb našich prapramatiek, sa náš jazyk uchoval.

Obrovskú tragédiu nám spôsobil vpád Tatárov v roku 1241. Ich taktika plienenia na rýchlych koňoch mala hrozné dôsledky. Boli veľmi krutí, ničili, lúpili a vraždili. Kto vládal, utekal do hôr. Podobne ako Mária do Egypta. Naše hory sa stali Mariánskymi svätyňami. Doliny pustošili Tatári. Po návrate a videní tej spúšte, ktorú Tatári po sebe zanechali, úcta k Panne Márii rastie a počet kostolov, ktoré sú jej zasvätené sa nevídane zvýšil.

Husiti a bratríci ničili našu domovinu zase v 15. storočí. Ich vraždiace spanilé jazdy zasiahli krajinu od Michaloviec po Bratislavu. Naši predkovia nemali prostriedky na odvrátenie ich zvrátenosti. Duchovnú posilu vydržať im dávala Bolestná Panna Mária. Ale aj iní nás ničili. Ležíme totiž v strede, v srdci Európy. To je síce dobré, ale prináša to aj riziko. Lebo všetky okolité nepokoje sa dostanú aj k nám. Sotva to zverstvo od západu skončilo, už sa od východu šírili správy, že krvilačný Turek sa dal na dobyvačné vojny.

Pred tureckým nebezpečenstvom upozorňuje našincov už ostrihomský arcibiskup Ján Vité (1408-1472). Veľmi silno odporúča duchovnú obranu – modlitbu a zasvätenie sa Panne Márii. Táto výzva sa nachádza v jeho pastierskom liste. Historici tvrdia, že to bolo prvý krát v cirkevných dejinách. Po nešťastnej bitke pri Moháči v roku 1526 začína v našich končinách to, čoho sa naši predkovia báli: Turecký teror. Vyše 150 rokov sedia Turci v Budapešti a okupujú skoro celé Uhorsko. Len Slovensko vzdoruje. Cez jeho južné časti ide hranica bojov. V tom čase zaplakala nejedna slovenská mati nad stratou svojich detí. V roku 1683 obkľúčili Turci Viedeň a len pomoc Panny Márie nás zachránila. Ale utrpenie národa sa neskončilo.

V 17. a 18. storočí spôsobili náboženské vojny nové plienenie Slovenska. Povstal brat proti bratovi. Bratovražedné boje a ukrutnosti trvali dlhý čas... Keď sa horúce hlavy ako tak upokojili, na obzore bola ďalšia pohroma. Išlo o násilnú asimiláciu Slovákov inými národmi. Okolo roku 1800 sa len asi 500 tisíc ľudí hlásilo k slovenskej národnosti.

Nasledovali revolučné roky 19. storočia, Prvá svetová vojna, Druhá svetová vojna, fašizmus, komunizmus, liberalizmus... To všetko nás postihlo. Všelijaký "izmus" si zasadol na náš pomyslený slovenský trón. Koľkokrát sme boli v smrtiacej agónii a predsa sme tu. Koľko krát držali naše matky svoje deti tak ako Panna Mária Ježiša. Boli sme potupení, zmrzačení, doráňaní, mŕtvi... Ale opäť sme s pomocou Pána Ježiša a Panny Márie povstali.

Hej, vnútri nášho národa čosi veľmi silne pulzuje. Čosi nás drží nad vodou. Na prvý pohľad to hocikto neobjaví. Lebo tak ako na povrchu jazera vidíme len nejaké veci, tak môžeme na našom národe vidieť len roky, osoby... Ale ak sa pozrieme hlbšie, pod tým sa dá zazrieť niečo, čo drží náš národ pri živote. Sú tu životodarné prúdy. Vitálne zdroje. A to je viera v Boha a úcta k Panne Márii.

Myšlienky na zamyslenie: Keď je zle a niet ľudského riešenia, tak sa hľadá pomoc i v nadprirodzene. Úvaha našich predkov bola logická a jasná. Prišli k presvedčeniu, že nikto ich viac nepochopí a nepomôže než tá, ktorá tiež veľmi trpela a má moc pomôcť. Hej, hovoríme o Márii. Ona držala svojho mŕtveho Syna v náručí a vie, čo je bolesť na hranici zúfalstva. Ale nie zúfalstvo. Ona veľmi dobre pozná tie zákutia duše, kde to veľmi páli a bolí. Hej, niekedy ľudské slová nestačia pre zvládnutie smútku a ťažkých situácii - je nutná nadprirodzená podpora. Len tak sa dá kráčať ďalej aj uprostred ťažkostí. A ľudia cítili, že keď sa utekali k Panne Márii, dalo sa kráčať vpred. Cítili útechu, podporu a prebúdzanie sily žiť ďalej. Boli sme gniavení, ale nezlomení. O pravej bolesti vie najmä ten, kto veľmi miluje... Matka to vie. Panna Mária bola anjelom Gabrielom nazvaná "milosti plná". Teda aj plná radosti. Ale ak si všimneme jej život, bola aj plná bolesti? Áno, ale predovšetkým plná lásky. Lebo láska dokáže vidieť inak. Povstať a niesť bolesť. Preto ani naša cesta sa nekončí v bolesti. Musíme vidieť Máriu aj po bolesti. Treba nám vidieť, že jej cesta skončila v nebeskej radosti. A tam čaká aj nás, členov nášho národa. Takže keď slávime Sedembolestnú, vnímame jej utrpenie, ale ešte viac silu povstať a kráčať ďalej. Do radosti Pána.
Aktivita na stretnutie: Chlapcom vysvetlíme čo znamená titul "Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska." Rozoberieme im slová, ktoré označujú samotný sviatok: Sedem – slovo sedem v biblickom význame znamená plnosť, veľmi veľa. Výraz Bolestná – značí trpiaca, skrúšená. Ak to dáme dokopy, vzniká nám označenie, že Panna Mária veľmi trpela. Slovo Patrónka – znamená ochrankyňa, mocná pani, majiteľka.

Odkaz sviatku je vnímať Máriine utrpenie, ale ešte viac nasledovanie spôsobu ako sa vyrovnala s utrpením a odkiaľ nabrala silu povstať z pohrôm a tragédií. Posolstvo sviatku tiež spočíva v tom, aby sme sa ani my nepoddali smútku, depresii, beznádeji, ale vierou v Boha povstali a spolu s Máriou kráčali do nebeskej vlasti. Dovolíme si poukázať na duchovné spojenie Márie s Veľkou nocou a Sedembolestnú označiť ako Veľkonočnú Pannu Máriu.
Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Už sme si povedali o Panne Márii i o vzťahu nášho národa k nej. Teraz vám ponúkame test. Bude o tom, čo sa dialo na našom území od dávnych čias.

Naši predkovia prišli k nám počas "cestovného ruchu", ktorý nazývame ... (1). Zapáčili sa im Tatry i kraje pod nimi, tak sa tu usadili. No potom tadiaľ prechádzajú aj Huni, s vodcom ... (2). Tí desia svojimi výpadmi celú Európu. V ... (3) storočí tu zase máme Avarov. Správali sa k našim predkom tyransky. Nahnevalo ich to a ... (4) ich zjednotil. Bol to franský kupec. Išiel do čela vojska a v roku 623 naši nad Avarmi zvíťazili. V roku 631 pri hrade Vogastisburg sme ešte aj ... (5) dali riadnu nakladačku. Na čas sme mali pokoj a vytvorili Samovu ríšu, ktorej koniec však nastal okolo roku ... (6). V roku 670 Avari ešte raz obnovili svoju moc a založili Avarský kaganát. Avšak okolo roku 780 bolo aj s ním koniec. Zaslúžil sa o to Karol ... (7) Začína sa formovať Veľká Morava. Dátum jej vzniku sa udáva na rok ... (8). Keďže našich predkov bolo treba vychovávať, odtiahnuť od neexistujúcich bohov, knieža Rastislav posiela poslov do Byzancie, aby nám poslali zbožných, múdrych a učených ľudí. V roku 863 prichádzajú na Veľkú Moravu ... (9). Boli prijatí s veľkou úctou a očakávalo sa od nich, že budú kázať Božie slovo v zrozumiteľnej reči. Svätý ... (10) ešte pred príchodom vytvoril najstaršiu sloviensku abecedu – hlaholiku a preložil do nej liturgické knihy, evanjelia, ale aj Súdny zákon pre laikov. Po vláde Svätopluka (871-894) nastali opäť ťažké časy. Východofranská ríša na nás útočí, starí Maďari prichádzajú a tak v roku ... (11) je Veľkej Morave koniec. Okolo roku 1000 sa vytvára nová cirkevná organizácia a Uhorským kráľom sa stáva ... (12). V roku 1224 zase útočia na nás ... (13), asi o dva pol storočia ničia naše mestá ... (14) vojská. Od roku .... (15) nás drvia Turci. Potom sa zmietame v náboženských vojnách. V 20. storočí ťažkosti neprestávajú. Do hrôz nás vťahujú obe svetové vojny. Prichádzajú k nám Nemci s fašizmom a Rusi s komunizmom. Tí nás okupujú dlhý čas. Nuž a teraz máme akože slobodu. Na koho sme zabudli a kto ešte príde? Prežili sme. Ale nie svojou chytrosťou, ale vďaka ochrane Panny Márie a pomoci Pána.

Správne odpovede sú: (1) - sťahovanie národov. (2) - Attilom, (3) - 6. (4) - Samo. (5) - Frankom. (6) - 658. (7) - Veľký. (8) – 833. (9) - Konštantín a Metod. (10) - Konštantín. (11) - 907. (12) - Štefan l.. (13) - Tatári. (14) - bratrícke. (15) - 1526. Akú známku ste dosiahli? 2. Čo tak urobiť pre farnosť výtvarnú súťaž na tému Sedembolestná Panna Mária, Patrónka Slovenska? 3. Na tému Sedembolestnej vzniklo veľa rôznych umeleckých diel. Započúvajte sa do sekvencie „Stabat Mater dolorosa“ - Stála Matka bolestivá. Báseň vznikla už v 13. storočí a hovorí o utrpení Matky, ktorá drží v náručí svojho mŕtveho Syna. Na motívy tejto básne vznikli mnohé hudobné skladby. Ak ich máte po ruke, môžete si ich pustiť. 4. Nezabudnite si prejsť aj liturgickú prípravu na slávnosť. Čítania, modlitby, modlitby veriacich i prefácia sú vlastné. Sviatok má aj Glóriu, vlastnú sekvenciu i Krédo. Liturgická farba je červená. V Šaštíne sa koná Národná púť.

Predsavzatie: Úplne sa odovzdať Márii. A poďakovať jej, že si náš národ vzala pod ochranu.

Príbeh:
Viete ako prišlo k tomu, že v Šaštíne vznikla Národná svätyňa? Príbeh je dosť akčný, veď posúďte sami. Píše sa rok 1564. V tomto roku zavládla vo vzťahu manželského páru Czoborovcov kríza. Vyvrcholilo to prudkou hádkou, počas ktorej v návale hnevu pán Imrich Czobor vysotil svoju manželku Angeliku z koča. Stalo sa to na prašnej ceste uprostred poľa. Hnevlivo mávol rukou a pokračoval v ceste domov sám.

Angelika sa cítila úplne bezmocná. Začala sa modliť a prosiť za svojho manžela. Vtedy sa jej zdalo, že vidí trpiacu Máriu s mŕtvym Ježišom v náručí. Mala pocit, že Matka má s ňou porozumenie a že ju pohľadom povzbudzuje, aby vydržala v dobrom. Pani Czoborová vnímala ako sa do nej vlieva nová sila. Ďakovala Márii za pomoc a rozhodla sa, že sa bude veľa modliť a prosiť za svojho manžela. A pridala sľub, že ak sa jej muž zmení, na tomto mieste, kde musela opustiť koč, dá postaviť sošku Bolestnej Matky. Aby ju aj ostatní ľudia mohli prosiť a ďakovať jej. Posilnená modlitbou sa pomaly pešo pobrala domov.

Na veľké prekvapenie však zbadala, že sa k nej blíži koč a v ňom sedí jej manžel. Vystúpil z koča a vrúcne ju prosil o odpustenie. Povedal, že po hádke nemal pokoj a čosi ho neustále posielalo späť. Manželka mu odpustila a povedala mu aj o svojom sľube. Keď to manžel počul, ponúkol sa, že jej pomôže. Hneď v tomto roku dali vyhotoviť sošku.

Jej autor je pre nás dnes už neznámy. Isté je však, že soška priťahovala okolo idúcich, ktorí sa pri nej zhromažďovali na modlitbu. Čoskoro bolo počuť, že na príhovor Bolestnej Matky sa dejú uzdravenia a zázračne udalosti. Miesto sa stalo veľmi vyhľadávané veriacimi zo širokého okolia. Ľudia putovali k Matke a cítili, že im rozumie i pomáha. A takto to trvá až po dnes.

Je aj u vás v rodine niečo, čo neklape? Myslíte si, že Mária bola súcitná len v 16. storočí? Slovenské rodiny jej aj dnes ležia rovnako na srdci. Preto predložte Panne Márii rodinné problémy, alebo osoby, ktoré sú v kríze. Obracajte sa na ňu strelnými modlitbami počas celého dňa. Takto môžete riešiť aj krízy, ktoré uvidíte okolo seba.




Comments