Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.01. Panna Mária, Matka miništrantov

uverejnené 7. 1. 2016, 6:42 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 6:42 ]
Slovo pre animátora:
Dnešné stretnutie je "po prázdninové", úvodné v novom školskom roku. Doprajte si na seba dostatok času, pretože chlapci majú istotne plno zážitkov z prázdnin. Nechajte ich vyhovoriť sa. A potom pozvoľna prejdite do duchovnej obnovy. Jej myšlienky môžu vyvierať z nasledujúceho textu o Panne Márii. Je veľmi dobré, ak sa chlapci aj vyspovedajú. Ak je to možné, tak hneď na duchovnej obnove. (Preto všetko treba robiť po porade s duchovným otcom.) Na záver obnovy môže byť pripravené malé agapé - občerstvenie spojené s plánovaním, ako bude vyzerať váš miništrantský rok. Viac je predstavené v aktivitách.

Cieľom obnovy je urobiť bodku za prázdninami, rozvinúť vzťah k nebeskej Matke, dobre sa vyspovedať a odštartovať ročnú miništrantskú službu. 

Metodika: Prežiť rok s Matkou

Materiál: Sväté písmo, misál, lekcionár, Direktórium, počítač, vhodné zábery z Panny Márie (z internetu), kalendár.

Aktivita s Božím Slovom: Na začiatok duchovnej obnovy si prečítajme text Svätého písma v ktorom sa hovorí, aké úžasnej pocty sa dostalo Panne Márii. Perikopa sa číta na spomienku narodenia Panny Márie, ktorá sa slávi 8. 9. Súradnice textu sú Mt 1, 18-23.

S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Panna Mária dala anjelovi Gabrielovi súhlas s plánom, ktorý mal pre ňu pripravený dobrotivý Boh i počala dieťatko, Syna Božieho. A stalo sa niečo nevídané. Boh sa stal človekom. Zobral si telo z Márie Panny. Rozhodol sa umenšiť, akoby "obliecť" si ľudské telo. Boh Otec, ako Matku pre svojho Syna, pripravil k tomu jedno dievča, nádhernú pannu, ktorá sa volala Mária. Keď teda Mária súhlasila, všetko sa spustilo.

Sväté písmo nám hovorí, aká bola reakcia svätého Jozefa, keď videl Máriu v požehnanom stave. Niet sa čo čudovať, že tomu všetkému nechápal. Veď jeho milovaná Mária bola v druhom stave a on to zistil až keď sa vrátila od príbuznej tety Alžbety. Uvažoval akoby v šoku, čo sa to len stalo, veď Mária už bola zasnúbená s ním... Veľmi ho to trápilo. A k tomu všetkému vedel, že neverným ženám v židovskom národe hrozí ukameňovanie. To nechcel v žiadnom prípade dovoliť. Ešte že tu bolo druhé riešenie. Podľa zákona mohol jej vystaviť prepúšťací list. V ňom by stálo, že ju prepustil a trest by jej nehrozil. Tak či tak to bolo preň veľmi bolestivé. Ešte že to dobrotivý Boh vyriešil a skrze anjela mu dal vedieť, ako sa to všetko stalo. Hej, ten kto sa drží Pána, riešenia sa dočká. To platí aj pre miništrantov!

Skúsme si však predstaviť kto je to tá presvätá Panna. Dôvod? Miništrant by mal mať s ňou veľmi vrúcny vzťah. Ale ak ju nepozná, nemôže ju milovať. To je prastará pravda, ktorá funguje v tomto svete. Tak kto je Panna Mária? Prenesme sa myšlienkami v priestore i v čase...

A sme v Nazarete, v malom Judskom mestečku. Žije tu krásna, nádherná deva. Je skromná, pokorná, tichá, nádherná, krásna, pracovitá, usmiata, duchovne svieža, s čistým iskrivým pohľadom, majúca radosť zo života... Hej, miluje život, vie ho kontemplovať, objavovať jeho krásy i tešiť sa z maličkosti. Jej prirodzenú radosť obohacuje nádherná duchovná schopnosť - vie to všetko dať do súvisu so Stvoriteľom. Všade vidí Božiu stopu, jeho obraz i láskavé pôsobenie... Jednoducho je doňho zaľúbená. Berie ho ako reálnu osobu, s ktorou sa dá žiť. Netočí sa okolo seba, ale práve Bohu prejavuje láskavé pozornosti. Jej duša spieva skutočnú radostnú oslavnú pieseň. Ba svojim životom vytvára nádhernú báseň. Cíti sa veľmi šťastná, lebo neustále zakúša, ako ju Boh miluje. Je mu absolútne odovzdaná. Prežíva ten nádherný žalm, ktorý hovorí o pocite bezpečia - ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, tak je moja duša vo mne.

Objaviť ďalšie Máriine krásy – to nechám na vás. Ale aby ste vedeli, mnohí pred vami sa o to snažili. A po čase ich spísali. Tak vznikli zvolania v loretanských litániách. Ak si ich prečítate, môžu vám pomôcť odhaliť Máriinu krásu. Ale ako sa vraví: Matku netreba ani tak vedecky študovať, ako zakúšať! To vám počas celého nového školského roku odporúčam. Priatelia, po meditácii nad našou Matkou sa dobrovoľne priznávam: Som zaľúbený. Do Panny Márie. A nevymenil by som ju za žiadnu inú lásku. Čo som blázon?

Myšlienky na zamyslenie: Čo asi robí človek keď je zaľúbený? Oči sa mu pri stretnutí s milovanou osobou rozžiaria, tep sa zrýchli. Chce toho druhého stále vidieť, byť s ním. Chce ho obdarovať, osloviť ho milým slovom, poláskať po líci či pohladiť po ruke... Chce mu splniť všetky jeho dobre túžby. Vedzte, že Boh je do vás zaľúbený a práve toto robí. Podobne aj Panna Mária. Žiaľ, my to často nevidíme. Chýba nám toto videnie udalosti. Láska sa nám spomedzi krásnych chvíľ, ktoré nám dáva Pán i jeho Matka, kdesi vytratila. Všetko berieme ako samozrejmosť a sled udalosti. A tak žijeme len suchú realitu. Kdesi sa stále ponáhľame, blúdime po televíznych kanáloch a internetových adresách, žijeme vo virtuálnom svete... Počítame čo sme dali a čo dostali. Sme vnútorne zranení, nespokojní a obviňujeme všetkých okolo seba, že svet je zlý. Ale láska ukrytá v malých veciach je tu, medzi nami. Len my už nie sme na ňu citliví. Prosme si o dar vidieť svet trochu inak. Tak, ako nám ho dáva Pán. A prosme si o dar, aby sme sa zaľúbili do Pána a jeho Matky. Aby sme vedeli splácať ich lásku drobnými skutkami. Aby sme vedeli rozvíjať vzťah lásky. Ach, aký veľký je dar zaľúbenia.

Aktivita na obnovu: Je dobré, aby miništranti zostali v tichu a premýšľali o čom bola reč. To je ich prvá úloha. Počítame s tým, že po čase však neobsedia a preto ich vyzvite, aby skúsili napísať báseň na Pannu Máriu. Ako pomôcka môže byť to, že si najprv spíšu všetky najkrajšie vlastnosti, s akými sa v živote stretli. Ak ich majú, nech porozmýšľajú, či ich mala aj Panna Mária. A nech pridajú ďalšie... (Môžete im pomôcť prípadným premietaním pekných obrázkov nebeskej Matky, ktoré si dopredu stiahnete z internetu.) Treťou úlohou je zostavenie vlastných, súkromných litánií na oslavu Matky Božej. Bude iste obohatením, ak si ich aj navzájom prečítate. (Do meditatívneho ticha môže znieť príjemná hudba.)


Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Po obnove môžete v stretnutí pokračovať tým, že sa dohodnete kde, kedy a ako často budete mať miništrantské stretnutia... Môžete si povedať aj o veľkých akciách, ktoré absolvujete počas školského roka. 2. Keďže dnes venujeme čas aj plánovaniu, skúste hodiť reč, ako zabezpečíte naliehavé miništrantské služby. Povedzte si na stretnutí, kto na ktorú svätú omšu bude chodiť miništrovať. Dbajte, aby u vás nebola ani jedna omša bez miništranta. 3. Nezabudnite, že okrem plánovania akcii je potrebné sledovať aj svoj rytmus duše. Školský rok dá do pohybu mnohé veci. Naplnia váš čas a vy sa budete vyhovárať, že ho nemáte. Prestanete sa modliť, prestanete čítať duchovnú knihu, prestanete... To je veľmi zlý scenár. Veď váš duchovný život je omnoho dôležitejší než iné záležitosti. Preto si určite program dňa a nájdite v ňom miesto na ranné a večerné modlitby, na modlitbu Anjel Pána, aspoň na desiatok ruženca, na duchovné čítanie - teda dobrá kniha by mala byť vašim stálym sprievodcom. Nezabudnite ani na svätú omšu a Zvyknite si aj na pravidelný rytmus prístupu k Sviatosti zmierenia. Je predsa pre ľudí. :-). 4. V začiatku septembra sú mariánske sviatky. Pripravte si liturgiu na Narodenie Panny Márie (8. 9.) a na oslavu jej mena. (12. 9.). Liturgické knihy a Direktórium vám v tom pomôžu. A môžete si aj zasúťažiť kto vie, ako sa volá Mária v iných krajinách. Ako pomôcku vám ponúkame tento zoznam: Miriam, Mariam, Myryam, Mary, Maja, Majka, Máša, Marika, Marisa, Maruška,... A čo v preklade znamená slovo? V Egyptskom jazyku Mária znamená "Bohom milovaná", v hebrejčine zase "pani". A z aramejčiny sa meno môže prekladať ako "kvapka mora", ale tiež tiež "krásna" alebo len "kráľovná, princezná, panna".

Predsavzatie: Vypracovať si plán na školský rok: ako ho posvätiť, čo s voľným časom a čo urobiť pre svoj duchovný rast.

Príbeh:
Dnešný príbeh súvisí so spomienkou na meno Panny Márie a môže sa volať Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Viedni. O čo išlo? Turci otravovali Európu už od tej nešťastnej bitky pri Moháči, ktorá sa odohrala v roku 1526. Vo svojej rozpínavosti si podmaňovali kráľovstvo za kráľovstvom. A európski panovníci hľadeli len na svoje záležitosti a vôbec nedbali na nebezpečenstvo. Keď francúzsky kráľ Ľudovít XIV. ponúkol Turkom dohodu proti Rakúsku, tí znova kuli vojnové plány. Dali dokopy obrovské mohamedánske vojsko v sile takmer 200 tisíc chlapov a pobrali sa smerom na západ. Prenikli cez Maďarsko a napokon stáli pred bránami Viedne. Cisárovi Leopoldovi (1640-1705) napísali: „Vezmeme ti tvoje malé kráľovstvo a jeho obyvateľstvo vyhubíme." A potom nasledovala ponuka: „Ale ak prestúpite na islam, uchránime vaše životy." Obrancovia kapituláciu neprijali a tak začali Turci 300 kanónmi ostreľovať mesto. Zároveň plienili okolie a asi 100 tisíc ľudí zobrali do otroctva.

Keby sa Turkom podarilo získať Viedeň, tak by celý kresťanský Západ padol pod islamskú nadvládu. Hrozné čo len pomyslieť. Ale čo robiť? Turci boli v obrovskej presile. Veď proti tureckému vojsku stálo iba 12 000 kresťanských vojakov. V obkľúčenej Viedni sa ich počet čoskoro zmenšil iba na 4000 a bránili sa z posledných síl. V tejto veľkej núdzi vyzval cisár k 40-hodinovej modlitbe, ktorá sa mala konať vo všetkých kostoloch ríše. Zúčastnil sa jej aj on a celý jeho dvor. Potom Leopold odovzdal každému prvému práporu svojho regimentu zástavu s vyobrazením Nepoškvrnenej Panny Márie. Už len tá ich mohla uchrániť.

Biskup Juraj Selepčéni (1595-1685), primas Uhorska sa popri svojej vrúcnej modlitbe rozhodol aj konať. Mal slovenský pôvod, bystrý úsudok a praktické zmýšľanie. Vedel, že armáda, ktorá môže Viedni pomôcť sa nachádza v Poľsku. Rýchlo sa teda pobral k poľskému kráľovi Jánovi Sobieskemu a vyrozprával mu o hroziacom nebezpečenstve. A kráľ sa rozhodol prísť cisárovi Leopoldovi na pomoc. Najprv však putoval do národnej svätyne v Čenstochovej a tam zložil k nohám Panny Márie, Kráľovnej Poľska, svoj kord a zveril sa do jej ochrany. Rýchlo doplnil vojsko a vyrazil na juh. Veľkosť tureckého nebezpečenstva pochopili aj Bavori, Frankovia, Švábi i Angličania a ako tak sa dokázali zmobilizovať. Kresťanské vojsko malo však aj napriek tomu iba okolo 60 000 vojakov. Turecké vojsko medzitým vzrástlo na 260 000 mužov. Ba pridali sa k nim aj niektoré uhorské kniežatá.

V tejto beznádejnej situácii si cisár Leopold zavolal na pomoc talianskeho kapucína Marca ď Aviana, ktorý mu už mnohokrát dobre poradil. Páter Marco vedel, že vojsko potrebuje oduševnenie. Preto kázal, presviedčal i vysvetľoval o čo v tejto vojne ide. A vojaci začali chápať dôležitosť rozhodujúcej bitky. Dňa 8. septembra 1683, na sviatok narodenia Panny Márie slávil s vojakmi omšu. Mal v nej ohnivú reč. Po nej sa mnohí vojaci vyspovedali a dostali aj medailóniky Panny Márie. Kráľ Ján Sobieski napísal svojej manželke: „Marco nám dal svoje požehnanie. Všetci sme prijali z jeho rúk sväté prijímanie. Mal pre nás výnimočný príhovor a pýtal sa nás, či máme dokonalú dôveru v Boha. Na našu jednohlasnú odpoveď sme mali viackrát opakovať slová: Ježiš, Mária! On je skutočne Boží muž."

Schyľovalo k rozhodujúcej bitke. Turci vedeli, že sa Viedenčanom blíži pomoc, preto na jednom mieste potajomky podkopali mestské hradby a dali tam vyše 500 sudov pušného prachu. Chceli vniknúť do mesta stoj čo stoj. Ale rakúski vyzvedači sa o tom dozvedeli a obrancovia mesta urýchlene kopali proti tunel. Ako hovoria historické záznamy, turecký horiaci knôt zahasili tesne pred prvým sudom. Výbuch nenastal ale aj tak vznikol na hradbách rozhodujúci boj. Ako sa vyjadril jeden z obrancov: „Nastala posledná hodina, v ktorej sa rozhodne o všetkom."

12. septembra 1683, ešte pred východom slnka slávil páter Marco svätú omšu, na ktorej miništroval sám kráľ Sobieski. Duchovný otec tu pred prítomnými veliteľmi povedal: „Bože, obetujem ti svoj život za víťazstvo nad Turkami." Po skončení liturgie sa všetko dalo do pohybu. Kresťanské vojská napadli nepriateľské šíky s heslom „Mária, prečistá Panna!" Ich dôvera v pomoc Panny Márie im dodávala neuveriteľnú odvahu. Páter Marco prechádzal medzi vojakmi s krížom v ruke a žehnal bojové šíky, povzbudzujúc predovšetkým tých, ktorí boli v najväčšom nebezpečenstve. Po prvých úspechoch kresťanov vypukla v nepriateľskom tábore taká panika, že sa obávaný veliteľ Kára Mustafa (1634-1683) a s ním všetci jeho vojaci dali na útek. Zanechali po sebe 15 000 stanov a obrovské množstvo ukradnutých vecí. Vojaci oslobodili okolo 100 tisíc kresťanov. A Turci sa už nikdy sa nevrátili späť!

Európa bola opäť zachránená očividnou pomocou Panny Márie. Sám kráľ Ján Sobieski to priznal aj na verejnosti. Keď mu chcel kazateľ Marco počas ďakovnej svätej omše vzdať poctu za jeho zásluhy, kráľ ho prerušil, vstal a kľakol si pred obraz Panny Márie. Potom zložil k jej nohám svoj meč a pred všetkými prítomnými vyznal: „Ona je víťazom!" Pápež Inocent XI. povýšil z vďačnosti deň víťazstva, 12. september, na sviatok „Mena Panny Márie".


Priatelia, je dobre poznať históriu a jej odkazy. Na pamiatku tejto udalosti i dnes slávime 12. septembra spomienku mena Panny Márie. A hoci meno Mária znie v rôznych krajinách rôzne, vždy pri jeho vyslovení nám môže naskočiť titul: Pomocnica kresťanov. Krásne to znie a ešte krajšie bude, ak sa o tom presvedčíme a meno Mária zostane v našom srdci.
Comments