Články‎ > ‎...‎ > ‎

VII.02. Povolanie človeka a miništranta

uverejnené 30. 12. 2016, 1:31 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 30. 12. 2016, 1:59 ]
Slovo pre animátora: Priatelia, pre každého z nás je dôležité vedieť, aký má Boh s ním plán. Dokonca hovoríme o úlohe mladosti: zistiť, aké má človek povolanie od Pána Boha. Čo tu má urobiť. Boh mu plán na život „utvorí v nebesách“ a dá mu ho pri krste. Postupne s pribúdajúcimi rokmi sa rozvíja. O tom si porozprávame a postupne prídeme k povolaniu do manželstva i do duchovného stavu. Nuž a predstavíme si aj vysluhovanie sviatosti, ktoré uvádzajú do iného „stavu“ - sviatosť manželstva i sviatosť kňazstva. A to samozrejme z uhla miništrantskej služby. No dnes to bude všeobecnejšie, téma vám môže poslúžiť ako obnova.

Materiál: Perá, papiere, Sväté písmo...

Metodika: Povolanie človeka a miništranta

Božie Slovo na úvod

Tému prehĺbime zamyslením sa nad Svätým písmom. V jednom texte je povolanie do duchovného stavu, v druhom do stavu manželského. Tak si ich prečítajme:

Samuel spal v Pánovom chráme, kde bola archa zmluvy. Tu zavolal na Samuela Pán. On odpovedal: „Tu som!“ Bežal k Hélimu a vravel: „Tu som, pane, volal si ma!“ On odvetil: „Nevolal som, spi ďalej!“ Odišiel teda a spal. Ale Pán volal zasa: „Samuel!“ Samuel vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ On odpovedal: „Nevolal som ťa, syn môj, spi ďalej!“ Samuel však ešte nepoznal Pána, Pánovo slovo sa mu ešte nezjavilo. A Pán opäť, tretí raz volal Samuela. On vstal, išiel k Hélimu a vravel: „Tu som, volal si ma.“ Vtedy Héli pochopil, že chlapca volá Pán. A Héli povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si. A ak ťa bude zasa volať, povedz: Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!“ Samuel odišiel a spal na svojom mieste. Pán prišiel, zastal si a volal ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odvetil: „Hovor, tvoj sluha počúva!“

Samuel dorastal, Pán bol s ním a ani jednému z jeho slov nedal padnúť na zem, takže sa celý Izrael od Danu až po Bersabe dozvedel, že Samuel ako Pánov prorok je spoľahlivý. (porov. 1 Sam 3, 1-10. 19-20).

A prečítajme si ešte stať, ktorá hovorí o povolaní do manželstva. A môže to byť časť, ktorá je uvedená v úvode Písma.

A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Podmaňte si ju a panujte nad rybami mora, nad vtáctvom neba a nad všetkou zverou, čo sa hýbe na zemi!“ (porov. Gn 1, 27 - 28).

Voľne prerozprávaj alebo prečítaj: Boh povoláva každého človeka. Najprv k životu - aby sa narodil. To On „zariadil“, že sme tu. Potom každého, kto sa narodí povoláva do neba. Dáva mu k tomu rozum a slobodnú vôľu. Ba aj svedomie - kompas, ktorý je vbudovaný v človekovi a ukazuje mu stále na nebo. Kto podľa neho žije, mal by sa tam dostať... :-). To nebo sa dosahuje životom podľa čistej lásky a tak sme presvedčení, že Boh povoláva každého ku skutkom lásky - k láske. A teraz dávajte pozor...

Pán niektorých ľudí povoláva aj ku kresťanstvu. No nie každý vo svete má túto výsadu! Takých je len cez jednu miliardu... Ale Boh povoláva ešte ďalej. Niektorí v mladosti zacítia, že sú povolaní do manželstva. V srdci cítia, že Boh ich volá, aby si našli manželku, založili rodinu a mali deti... O tom je to druhé čítanie! Tu vlastne Boh „zosobášil“ Adama a Evu. A povedal im aj to, čo majú po svadbe robiť - aké poslanie im dáva.

Iní však v sebe cítia, že Boh ich volá nasledovať ho zbližša, že chce od nich, aby sa zasvätili iba jemu, podľa vzoru Ježiša Krista. Vlastne, On si ich zasvätí pre seba a dostanú od neho tento mimoriadne cenný dar. Deje sa to rôzne a dnešné prvé čítanie odhaľuje, ako to bolo v prípade Samuela. Ale ak si to všetko všimneme „zboku“ tak vidíme, že vlastne stále ide o jedno povolanie - do neba a ako sa dostať doň. V živote sú ešte aj iné prípady, napríklad: človek je chorý, trpí a ani sa nežení ani nevstupuje do duchovného stavu... Alebo je pozvaný k nejakej mimoriadnej úlohe... Aj tu ide o povolanie, ale o „špeciálne“. No všetky povolania - do manželstva, duchovného stavu i tie špeciálne sú akoby cesty do toho istého cieľa, prístavu - do neba! Je dôležité nájsť tu svoju? Bezpodmienečné! Je to úloha mladosti!

Myšlienky na zamyslenie: Ako sa toto povolanie deje v praxi? Je to zložité, ale aj jednoduché. Niekto úplne jasne cíti, kde je jeho miesto a nemá s identifikáciou tohto svojho miesta na zemi žiadny problém. Iný to všetko dôkladne zváži (čo aj treba), ale trvá mu dlhšie, kým sa rozhodne. Mnohí tomu však ani nevenujú pozornosť! No pre najväčší počet ľudí sa to deje postupne - rozvíja sa to v ňom. Tú životnú cestu dobrotivý Boh dáva človekovi už pri krste - lebo vtedy si Boh berie pokrsteného za svoje dieťa a tu mu dáva aj určitý plán na život! Človek má tento darček otvoriť. Ako? Statočným životom... Ak človek žije dobre, vníma svoje dary, modlí sa, číta Písmo, používa sviatosti, spolupracuje s Bohom - otvára tak darček, ktorý dostal pri krste, teda ešte presnejšie žije krst! Boh mu povolanie dá poznať! Takže ak je verný tomu, čo cíti, svoje povolanie nájde.

No nielen to. Boh povoláva aj k malým veciam: urob toto, pomôž tomuto, pomodlí sa, vstaň a choď na spoveď, dones drevo, choď na svätú omšu, choď miništrovať... Je veľa výziev od Pána - akýchsi „kľúčov“, ktoré odomykajú budúcnosť človeka a po ich vykonaní sa ten posúva ďalej a spoznáva ďalšiu Božiu vôľu. Až sa dostane do neba. :-) Aké jednoduché, no niekedy i ťažké. Vyžaduje to totiž spojenie s Pánom. A žiaľ, dnes mnohí o to nestoja. Predstavte si: O večnosť nestoja! A ako je to s tebou?

Aktivita na stretnutie: Všimneme si povolania, ktoré menili históriu ľudstva. Prezrime si ako Boh povoláva v dejinách ľudstva. Poučme sa z toho a potom sa o tom aj porozprávajte...

Abrahám: Jeho okolie je nasiaknuté neverou a všelijakými bôžikmi. Nutne potreboval zmeniť Vzduch, miesto, ľudí i názory. Od Boha prichádza ponuka a on sa oddeľuje od nemravníkov. Verí Bohu napriek tomu, že rozum kričí čosi úplne iné. Dôveruje Pánovi a poslúcha ho. A nebanuje. Boh mu ponúkol zmluvu, v ktorej dáva jeho potomstvu nevídanú perspektívu. A platí to aj dnes a platí to o nás, veriacich. Ale všimli ste si? Oddeľuje sa od nemravníkov!

Mojžiš: Nad jeho povolaním žasneme! Prvých štyridsať rokov sa cíti silný a svojou dispozíciou chce vyslobodiť Izraelitov z egyptského otroctva. Ale to nebola Božia cesta. Druhých štyridsať rokov sa skrýva na púšti a sily mu chabnú. Avšak až teraz, keď „prichádza“ k rozumu, ho Boh povoláva. A ľud je oslobodený! Nuž a tretiu štyridsiatku života napĺňa v službe. Boh uzatvára s ním Starú zmluvu, ktorá pripravuje príchod Božieho Syna. Z toho plynie poučenie: Nikdy nie je neskoro dôverovať Bohu!

Samuel: O tom už reč bola. K nemu Boh hovorí tajomne, tíško. Skoro v spánku... Hej, v tichu počuť i šepot. A ten bol riadne vyrušujúci. Takže, Samuel nešpekuluje a keď pochopí, o čo ide, odpovedá hlasno: „Hovor, tvoj sluha počúva!“ Poučenie? Treba aj stíchnuť a nešpekulovať!

Svätý Peter: Skúsený rybár už všeličo videl, ale stretnutím s Ježišom bol fascinovaný. On, majster v rybárčení nechytá nič a „amatér“, tesár Ježiš, mu radí ako na to. Keď sa Peter s loďou a s rybami skoro prevrátil, vedel, že ten pred ním je mimoriadna persona. Pochopil, že treba o ňom vedieť viac. Preto ponuku, aby išiel za ním prijíma. Poučenie? Dať sa fascinovať s Ježišom!

Pavol: Všimnime si ešte povolanie Pavla. Tento chlap bol zvláštny prípad. Mal tvrdú náturu, a preto potreboval naraziť na zem, aby precitol v realite života. A tak ho Pán „zhodil“ z koňa a oslovil ho priamo. Zdá sa, že práve ten otras mu pomohol a dal mu úplne iný pohľad na život. Pravda o Ježišovi ním tak hlboko zatriasla, že vypadli z neho všetky bludy! Poučenie! Ktorá sprostosť sa v tebe usadila? Čo treba z teba vytriasť?

Povolanie ďalších apoštolov. Je rozkošné. :-) Tí sa zo zážitku s Pánom tešili ako malé deti. Džavotali: „Učiteľ, kde bývaš?“ Ježiš ich pozval nazrieť do súkromia a oni si to aj ako starci pamätali. Vedeli i hodinu, kedy sa to stalo. A získanú radosť šírili ako oheň: „Poď, stretli sme Mesiáša...“ (porov. Jn 1, 35-51). Cítite to ich sväté vzrušenie? Poučenie? Pre nadšenie do života i povolania je nutné pobudnúť s Ježišom.

Ďalšie aktivity na stretnutie: 1. Ako sme videli, „lídri“ menia svet. Dávajú do pohybu epochy. Vidíme to z Písma aj zo života. Zamysli sa, k čomu Boh povolal vodcov, ktorých sme v texte spomenuli. Je dôležité poznať ich príbehy, pretože tá či oná biblická postava má blízko k našej osobnej ceste. Úloha, ktorú im Boh zveril ich úplne stravovala ako „v srdci horiaci oheň“, ktorý nemožno uhasiť (porov. Jer 20, 9). Si na ťahu. Patríš medzi svetových lídrov a máš zmeniť svet. Čoo? Ako? Ja? Hej. Ty zmeň svet. Najprv ten v sebe! To museli ako prvé urobiť všetci povolaní. A potom, isto si si všimol: Boh mení svet. Biblickí lídri len hovorili Bohu „áno“. 2. Na stretnutí si urobte súťaž „Kto je to?“ Jeden hovorí vlastnosti a fakty okolo osoby (nie meno!) a prítomní hádajú o koho ide. Kto sa však pomýli, z hry vypadáva! Zamerajte na povolania prorokov, kráľov a ľudí z dejín Cirkvi. 3. Boh uplatňuje voči každému pedagogiku, ktorá závisí od jeho príbehu a situácie. Povolanie sa realizuje v radosti. Nikdy sa nedá ísť za Ježišom v trvalom smútku. To sa vylučuje. Náš Boh je Bohom života a radosti! Ako pestujete v srdci čistú radosť? Ako sa to dá? 4. Zamysli sa, kedy a k čomu si cítil povolanie od Pána. Ako sa to stalo? Realizoval si ho? Odomkol si tak „dobré dvere“ do svojej budúcnosti?

Predsavzatie: Modliť sa za svoje povolanie a za poznanie i plnenie Božej vôle.

Príbeh. V Spojených štátoch amerických, v Oklahome nastúpil mladý kňaz do farnosti, ktorá však „nejavila známky života. Totiž veriacich tam bolo málo a aj tí, čo sa hlásili k viere, do kostola často nechodili. Biskup povzbudzoval mladého farára: „Dôveruj Pánovi a rob čo môžeš.“ Horlivý kňaz sa snažil prebudiť duchovný život farníkov, ale všetko bolo márne. Nakoniec sa rozhodol pre posledný pokus. Oznámil všetkým vo farnosti: „Nasledujúcu nedeľu bude pohreb farnosti. Prosím vás, oznámte to ostatným a príďte v čo najväčšom počte. Nezvyčajná akcia spôsobila rozruch a dala do pohybu množstvo farníkov, takže na dohodnutú nedeľu ich prišlo veľmi veľa. Kňaz začal obrady a mal aj veľmi horlivú pohrebnú reč. Potom vyzval prítomných: „Prosím, zoraďte sa do radu a jeden po druhom pristúpte k truhle a rozlúčte sa s mŕtvolou farnosti. Pomocníci odkryli vrch z truhly a hneď sa do truhly naklonili prví zvedavci. No len čo im zrak padol dnu, prekvapene vyskočili a vykríkli. V truhle bolo zrkadlo a každý videl sám seba. Pochopili, že tou mŕtvolou sú oni a ak niečo neurobia farnosť ozaj odumrie. I veru nastala zmena.

Príbeh môžeme dokončiť aj takto. Každý z farnosti zabudol, aké je jeho povolanie. Že má pracovať na budovaní Božieho kráľovstva v sebe i tam, kde žije. A ak sa toho vzdáte aj tam u vás, vo vašej farnosti, dopadne to podobne. Začne letargia, blbá nálada, nuda a depresia zavládne namiesto radosti. Ale práve preto, aby tomu tak nebolo, Pán povoláva vás, miništrantov. Vašou úlohou je roztočiť duchovný život tam, u vás. Držím vám v tom palce.

Služba Bohu i ľuďom: VII. ročník