Články‎ > ‎...‎ > ‎

V.07. Nosiči svetla

uverejnené 7. 1. 2016, 7:05 používateľom Jozef Možiešik   [ aktualizované 7. 1. 2016, 7:10 ]
Slovo pre animátora: Dnes si predstavíme ďalšie "postavy" z veľkej miništrantskej dvanástky. Sú to dvaja nosiči svetla. Pri procesiách alebo iných liturgických úkonoch nosia dve zapálené sviece, prípadne dve fakle. (Ide o mimoriadne situácie, napríklad ak je liturgický sprievod vo tme a vonku.) Ale nepôjde nám len o ich pohyb a správanie. Ich úlohu si rozoberieme v širšom kontexte a predstavíme si aj miesto svetla a sviec v liturgii. Odhalíme ich duchovnú symboliku.
Cieľom je oboznámiť chlapcov so symbolikou svetla a s povinnosťami miništrantov, ktorí nesú sviece.

Metodika: Každý miništrant má prinášať svetlo

Materiál: Sväté písmo, pero, zápisník, rôzne sviece, zápalky, zhasinák (ak sa používa).
Aktivita s Božím Slovom: Stretnutie otvoríme krátkym čítaním z evanjelia, v ktorom sa Pán Ježiš vyhlásil za svetlo sveta. (Jn 8, 12-14).
A Ježiš im zasa povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.“ Farizeji mu povedali: „Vydávaš svedectvo o sebe len ty sám, tvoje svedectvo nie je pravdivé.“ Ježiš im odpovedal: „Hoci vydávam svedectvo o sebe iba ja sám, moje svedectvo je pravdivé, lebo viem, odkiaľ som prišiel a kam idem. Vy však neviete, odkiaľ prichádzam, ani kam idem.“

Voľne prerozprávaj, alebo prečítaj: Ani sa nedá predstaviť, ako by ľudstvo žilo, keby nebol medzi nás prišiel Pán Ježiš. Násilie, bohatstvo, sláva, otroctvo, nečistota, faloš, korupcia a ďalšie a ďalšie zlé veci by boli brané za samozrejmosť. Silný by terorizoval slabého a nemalo by to konca. Nikto by nebol oddelil hriešnu tmu od život prinášajúceho svetla. Mnohí by sa dookola pýtali: „Čo máme robiť? Čo máme žiť?“ A odpoveď by sa hľadala veľmi ťažko. Ale vďaka Ježišovi vieme, čo nám osoží a čo škodí. Áno, On je to svetlo, ktoré nám svieti na cestu, ktorá vedie do večného života. A ako zbadať toto svetlo? Dobrotivý Boh to tak zariadil, že každý človek má duchovný ústroj, ktorý môže toto Božie svetlo zachytiť. Volá sa svedomie. Tu prichádza Ježiš, Boh na stretnutie s človekom. Tu mu osvieti myseľ, aby vedel čo má konať v najbližšej situácii. Tu je možné započuť Božie slovo, ktoré je svetlom pre život človeka.

V Biblii sa o svetle hovorí veľakrát. Preto poľahky vchádza aj do kresťanskej liturgie. Už svätý Hieronym (347-419) píše, že vo všetkých kostoloch východu sa zapaľuje svetlo keď sa má čítať evanjelium a to aj v prípade, keď svieti slnko. Robí sa to nielen preto, aby nebola tma, ale aj preto aby sa vyjadrila radosť. Svetlo sa teda v liturgii používalo od začiatku a veriaci stáli pred úlohou ako ho sprítomniť v liturgii. Mal to byť prirodzený zdroj a naporúdzi bola olejová lampa, lampáš a najmä svieca. Napokon sa svieca stala v liturgii symbolom Pána Ježiša. Prečo? Lebo dáva svetlo, teplo, život a "obetuje sa". A to isté urobil Pán Ježiš. Preto je veľká veľkonočná svieca, zvaná paškál, znakom Krista zmŕtvychvstalého. A svetlo veľkonočnej vigílie je zase symbolom víťazstva Ježiša Krista nad temnotami hriechu a smrti.

V Písme máme viackrát zmienku, že pred Pánom na nebesiach je postavený sedemramenný svietnik. Táto myšlienka bola praktizovaná v židovskom chráme a v trochu inej podobe sa ujala aj v kresťanskej liturgii. Už od dávnych čias niesli akolyti pred pápežom sedem sviec. Tie položili vedľa oltára a od 10. storočia priamo na oltár. Od toho času sa datuje zvyk používať oltárne sviece. Ich počet sa menil podľa stupňa slávnosti. Neskôr sa biblická myšlienka o svetle pred Bohom opäť prehĺbila a pred každým bohostánkom sa zasvietilo "večné" svetlo. Prvý krát bolo použité v roku 1068 vo francúzskom kláštore v Cluny. Týmto svetlom sa pripomínala prítomnosť Ježiša Krista, pravého Svetla pre svet.

Osvetlenie chrámov veľmi ovplyvnilo vynájdenie elektriny. Do kostolov sa postupne zaviedli elektrické svietidla, ale sviece majú stále veľký význam. Máme ich na oltári, v sprievode, v Božom hrobe, pri krste, pri obnovení krstných sľubov... Počas liturgie sa aj dnes mnohým veriacim viac krát zaborí pohľad do svetla sviec. Akosi nás automatický priťahujú. Vytvárajú atmosféru posvätna i radosti. A najmä poukazujú na krásu a životodarnú energiu, ktorú nám priniesol Pán Ježiš. Nikdy na to počas obradov nezabudnime.

Myšlienky na zamyslenie: Na štadióne sa zišiel obrovský počet ľudí. Známy kazateľ mal totiž prednášku a hovoril o zmysle života, o spáse a ako odovzdať túto radostnú zvesť druhým. Jeho zaujímavé myšlienky sa rozliehali z reproduktorov a očividne prítomných zaujali. Zrazu prikázal organizátorom zahasiť elektrické osvetlenie. Stalo sa a všade zavládla nepreniknuteľná tma. Potom kazateľ zapálil sviecu a prehovoril: „Ak bude žiť Kristovým životom jeden človek, osvieti svet ako táto jedna svieca.“ Plamienok zažiaril ako maličká hviezdička vo vesmíre. Súhlasný potlesk davu ľudí mu dal za pravdu. No o chvíľu nastalo ticho a každý čakal čo príde. Kazateľ sa odkašľal a opäť prehovoril: „A teraz všetci zapáľte sviece, ktoré ste si mali doniesť.“ O chvíľu bolo na štadióne plno svetla. Ľudia radostne vykrikovali a boli šťastní, že opäť vidia priateľov. „A takto osvietime svet, ak budeme žiť Kristovým životom všetci“, dodal kazateľ. A mal veľkú pravdu.

Predstavte si teraz svoj život. Svietite druhým tak, že keď vás vidia, dodávate im radosť? Chuť žiť? A čo keby boli všetci miništranti takým svetlom pre druhých? Nerozsvietila by sa vaša škola, ulica, dedina, mesto tak ako vtedy na tom štadióne? Prečo to neskúsiť a nedať druhým príklad, ako dobre žiť?

Aktivita na stretnutie: Rozoberte si najprv povinnosti miništrantov - nosičov svetla. Tu sú:

1. Pred omšou zapaľujú sviečky na oltári. (Pravda, ak to neurobí kostolník.)
2. So zapálenými sviečkami (tzv. akolytkami) sa zúčastňujú na liturgickom sprievode, pričom kráčajú po obidvoch stranách kríža. Po príchode k oltáru si nekľakajú, ale postavia sviece na oltár (alebo na určené miesto). Ak sú sviece dlhé, odložia ich pred oltár. Sledujú pri tom symetriu. Potom sa hlboko uklonia smerom k oltáru a idú na svoje miesta.
3. Počas spevu Aleluja (alebo verša pred evanjeliom) pristupujú k sviecam, berú ich do rúk a idú s nimi pred kňazom (diakonom), nesúcim Sväté písmo (evanjeliár). Predstúpia pred ambón a postavia sa symetricky tvárou voči sebe. Sviece držia v rovnakej výške pred sebou.
4. Po prečítaní evanjelia postavia sviece pred ambón a vrátia sa na svoje miesto.
5. Po prepustení, na konci svätej omše, berú sviece a idú na čele sprievodu vedľa kríža.
6. Po skončení bohoslužby zhasia sviece na oltári, prípadne ďalšie sviece. (Dávajú pri tom pozor, aby nevyliali rozpálený vosk na oltárnu plachtu, alebo na koberec.)
7. Z chlapcov môžete určiť, kto túto úlohu zvládne. Aké podmienky musia spĺňať? Porozprávajte sa o tom s miništrantmi. (Majú byť rozvážni, pokojní, vyrovnaní aby niečo nezapálili.) Keďže nosiči sviec sú dvaja, treba určiť dvojice o rovnakej výške.
8. Oboznámte miništrantov s možným nebezpečenstvom pri manipulácii s otvoreným ohňom na sviecach. (Pozor na kontakt ohňa s horľavým materiálom, na susedove vlasy či bradu. Je dobré dávať pozor, aby neurobili voskovú stopu na koberci alebo na šatách sebe alebo iným. Preto je dobré vyhotoviť papierovú ochranu na zachytenie vosku.)

Ďalšie aktivity na stretnutie. 1. Je výborne precvičiť si celé vystúpenie nosičov svetla a to krok za krokom. Začnite tým, ako sa zapaľujú zápalky. No nájdite si na to bezpečný priestor, aby ste niečo nepodpálili. (Zápalka sa zoberie medzi palec a ukazovák, hlavička je smerom dole. Urobí sa škrt cez fosforový pásik na krabičke od zápaliek, dlaňou sa urobí malý zákryt proti prievanu. Zápalka sa chvíľu sa podrží v kolmej polohe a keď sa rozhorí, prisunie sa ku knôtu sviece.) 2. Je vhodné prezrieť si viacero druhov sviec a vysvetliť ako fungujú. Knôt udržuje oheň a aby sa rýchlo nespálil, tlmí ho vosk. Ten sa však vplyvom tepla pomaly roztápa. Pritom vzniká viacero javov, ktorým treba porozumieť. Prejdite si, ako sa upravuje knôt na svieci a to pred zapálením i počas horenia. (Ak je dlhý, treba ho nožničkami odstrihnúť. Ak je zaliaty do vosku, treba ho vyslobodiť. Poslúži nám k tomu nožík. Ak je knôt nahnutý, vypáli sviecu na jednej strane. Vosk tadiaľ vytečie a urobí na podstavci nepeknú kaluž. Sviecu preto treba do podstavca nasadiť kolmo! To je dôležité kontrolovať!) 3. Precvičte si aj nesenie sviec. Dajte pozor na tečúci vosk. Ten sa vie vyliať na ruky a riadne popáliť. Ak je miništrant splašený, môže nastať dramatická chvíľa - trebárs môže sviecu odhodiť, skričať, zjačať, obliať sa voskom... (Prvá pomoc spočíva v zachovaní pokoja. Ak je popálenie vážne, svieca nech sa uhasí a postihnutý chlapec nech ide do sakristie ošetriť popálené miesto. Treba ho ochladiť. Najlepšie tečúcou vodou.) 4. Naučte sa narábať so zhasinákom - ide o palicu, na ktorej konci je namotaný knôt. Na jej úplnom konci je niečo také ako fajka. Ak sa svieca zapaľuje, tak sa knôt na zhasináku zapáli a potom sa priloží ku vzdialenému knôtu na svieci. Čiapočka, alebo ak chcete malá fajka sa zase používa pri zhášaní sviec. Prikvačí sa ňou plameň, ten nedostane kyslík a oheň sa udusí. Nuž a zhasinák niekedy používali kostolníci aj na hasenie neporiadku medzi nezbedníkmi.

Predsavzatie: Prinášať na miesto kam idete svetlo, radosť a život. Aspoň raz denne.

Príbeh
Stalo sa to v jednom zo slovenských miest. Mladá rodinka sa rozhodla, že to s vierou budú myslieť vážne. Popri práci a nabitom čase sa rozhodli, že budú chodiť každý deň do kostola. A tak sa aj stalo. Otec, mama a tri deti pravidelne večer čo večer kráčali sídliskom smerom ku kostolu. Ľudia si to po čase všimli a začali filozofovať: „Kam len títo chodia?“ „Či nemajú čo robiť?“ „Ktosi ich vraj videl v kostole.“ „No dobre, ale každý deň? Nie sú to nejakí sektári?“ Nuž ale v ľuďoch zapôsobil aj Duch Svätý a začali rozmýšľať aj takto: „Keď to oni dokážu, prečo by sme to nezvládli aj my?“ „Keď si oni vedia zariadiť čas, mali by sme to dokázať aj my.“ „Len raz to skúsime a uvidíme, či to je v našej rodine zvládnuteľné, alebo nie...“ A čuduj sa svete. Postupne pribúdalo rodín, ktoré večer čo večer kráčali ulicami mesta a tlačili detské kočíky pred sebou. Išli do kostola. Slovo dalo slovo a rodinky nadviazali pekné priateľstvá. Ktosi potreboval pomoc a tí druhí nezaváhali. Po čase si vytvorili pekné rodinné spoločenstvo. Chlapcov poslali miništrovať, dievčatá dali do detského zboru. Zašli za pánom farárom a ten sa spoločenstvu veľmi potešil. Ba k veľkým sviatkom im urobil duchovnú obnovu. Niekedy si zase všetci spolu vyrazili na výlet. Pozvali naň aj iných a spoločenstvo sa rozrástlo. Takže po roku už boli dve. Darov a talentov bolo medzi nimi neúrekom. Našiel sa taký, ktorý vedel režírovať divadlá. Iný bol stvorený organizátor. Ba aj nejaký podnikateľ sa medzi nich zaradil... A nebol "držgroš"!

Radostné nadšenie prebudilo medzi nimi tvorivého ducha. Uvedomili si, že niečo dôležité majú odovzdať svojim deťom i ostatným rodákom. Začali pripravovali akadémie k sviatkom, pre deti zaviedli športové podujatia a iné veselé aktivity. Po čase spustili projekt rodinných táborov. A život vo farnosti prekvital. A všetko to začali obyčajní ľudia, ktorí si povedali, že ozaj skúsia žiť po kresťanský.

Chlapci, je rad na vás. Vo svojej dedine či mestečku treba niečo pohnúť k dobrému. Prvým krokom je pustiť do seba Kristove svetlo, aby ste aj vy svietili. A potom treba byť citlivý na Ducha Svätého, ktorý chce aj u vás spustiť nádherné veci. Buďte na to citliví. Lebo... Kedy ak nie teraz? Teraz je tá chvíľa na zmenu k dobrému. Držíme vám v tom palce.
Comments